Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre alergológiu a klinickú imunológiu Petra Pružinca sa za posledných sto rokov počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na viac ako spomínaných 40 percent.
"Predpokladáme, že v roku 2020 bude alergická väčšina populácie. Vyplýva to zo životného prostredia, z toho, čo si obliekame, jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch."
Pružinec priblížil, že alergia je chronické celoživotné ochorenie. "Jej podstatou je zápal. Imunitný systém reaguje na podnet zvonku, ktorým môže byť čokoľvek - vdychovaný alergén - peľové zrno, prachová častica, pleseň, roztoč alebo epitelium zvieraťa prítomného v byte." Alergik je človek, ktorého imunitný systém na takýto podnet reaguje prílišnou, neodôvodnenou reakciou. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú. "Tento proces sa nazýva zápal. Alergia je v postate zápalová reakcia organizmu," doplnil.
V súčasnosti sa peľová sezóna na rôznych miestach Slovenska takmer prekrýva, takže alergik nemôže utiecť pred svojím alergénom. Správanie sa rastlín závisí od dlhodobého vývoja počasia a globálnych vplyvov na podnebie. "Zaznamenali sme, že ak v novembri nemrzlo, ľudia alergickí na ambróziu mali ťažkosti ešte v polovici decembra.
Skracuje sa tak čas peľového ticha, ktorý máme vyhradený na testovanie pacientov," poukázala prezidentka Združenia astmatikov Slovenska Klára Kossárová. Nárast dýchacích prejavov alergií ovplyvňuje aj zvýšený výskyt prízemného ozónu pochádzajúceho zo znečistenia ovzdušia.
Alergia nie je iba sezónnou záležitosťou. Alergénom sa nedá vyhnúť v lete, na dovolenke pri mori, či v jeseni a zimnom období. Alergikov ohrozujú pele stromov, tráv a burín, bodavý hmyz, plesne v ovzduší, solárne alergie i alergia na chlad. "Do batožiny k moru si treba pribaliť aj antihistaminiká kvôli možným alergickým prejavom," upozornila Kossárová.
Alergológovia zistili, že práve alergici a ľudia s dýchacími problémami, ktorí od pobytu v prímorských destináciách očakávajú úľavu, môžu trpieť pri mori nádchou spojenou so slzením a pálením očí. Nerozoznaných alergikov tam môže zaskočiť aj prvý atak alergie či astmatický záchvat.
Alergiu môže človek prvýkrát dostať v každom veku, vyskytuje sa vo všetkých ročných obdobiach. Prvou pomocou sú voľne predajné antihistaminiká, ktoré načas zmiernia a utlmia nepríjemné prejavy alergie. V súčasnosti aj praktickí lekári môžu predpísať lieky proti alergii okrem nosových kortikoidov.
Pri alergii je vždy potrebné skoré vyšetrenie u alergológa. Voľne predajné antihistaminiká slúžia na preklenutie akútnej fázy do návštevy odborníka a odstránenie nepríjemných symptómov.
