Liečbu pijavicami poznali už v starovekom Egypte, odkiaľ pochádza zrejme najstaršia, tritisíc rokov stará zmienka o nej. Pijavice používali aj v starej Číne, Indii, Grécku či Ríme. Pijavicami liečil Hippokrates, Galenos či Avicena a od 17. storočia sa táto metóda udomácnila aj v Európe. Spolu s púšťaním žilou patrila k najpopulárnejším terapiám. V 18. storočí bolo veľkým vývozcom pijavíc Rusko či Uhorsko. Vo voľnej prírode sa vyskytuje veľmi zriedka. Preto je (aj na Slovensku) zákonom chránená. V zajatí sa dožíva maximálne štyri až päť rokov, v prírode až štvornásobne viac. Vyhladovaná váži asi 2,5 g, po nasýtení krvou 10 – 15 g. Po prvom prisatí vydrží bez ďalšej potravy až dva roky. Pijavica dýcha celým povrchom tela. V noci odpočíva, cez deň ožíva a svojím správaním reaguje aj na zmeny počasia. Ak sa pijavice nachádzajú v zhlukoch na dne fľaše, počasie sa zhoršuje. Pred búrkou sú nepokojné a môžu vracať. Búrka môže byť pre ne dokonca smrtiaca.
K „najkrvilačnejším“ lekárom v histórii patril vojenský chirurg Napoleonovej armády F. J. V. Broussais. Okrem púšťania žilou bolo jeho profesionálnou vášňou aj využívanie pijavíc. Nezriedka boli vraj telá jeho pacientov posiate naraz aj viac ako päťdesiatimi pijavicami. V súvislosti s jeho liečebnými metódami sa preto celkom pochopiteľne sarkasticky hovorilo, že „Napoleon zdecimoval Francúzsko, ale Broussais ho nechal úplne vykrvácať“.
Zaujímajú aj odborníkov
Mýli sa však, kto si myslí, že liečba pijavicami je bizarná pseudoliečba či šarlatánska terapia. Hirudoterapia, ako sa liečba pijavicami odborne nazýva, zažíva v posledných rokoch renesanciu nielen ako ľudová terapia. V čoraz väčšej miere sa stáva terčom záujmu odborníkov.
Napríklad americká vláda v roku 2004 schválila používanie pijavíc ako oficiálnu lekársku metódu. Výskumy liečebných schopností pijavíc pokračujú v Číne, Japonsku, Indii, ale napríklad aj vo Švajčiarsku, Kanade. U nás sa pijavice v oficiálnej medicíne zatiaľ nevyužívajú.
Internistka, hematologička Nina Kostiková z košickej polikliniky Juh, ktorá sa okrajovo venuje aj hirudoterapii, vysvetľuje, že aby táto liečebná metóda mohla byť súčasťou oficiálnej medicíny, treba, aby pijavica lekárska bola uznaná ako liek a hirudoterapia ako samostatný odbor alebo liečebná metóda. „Túto otázku musí vyriešiť Ministerstvo zdravotníctva SR. Na túto tému som s nimi komunikovala, no záujem o riešenie tohto problému som nenašla,“ hovorí lekárka.
Lekár alebo aj liečiteľ?
Nina Kostiková vysvetľuje, že v zahraničí hirudoterapiu vykonávajú iba lekári s nadstavbovou atestáciou z hirudoterapie, ktorí študujú na inštitúte vzdelávania lekárov a po skúške získavajú certifikát. Špeciálny kurz vykonáva iba stredný zdravotnícky pracovník, ktorý pracuje pod vedením lekára - hirudoterapeuta. „Keďže pri hirudoterapii môže vzniknúť veľa krvácavých komplikácií alebo alergických reakcií, len lekár-hirudoterapeut môže správne zhodnotiť situáciu. Z týchto dôvodov stredný zdravotný pracovník alebo človek bez zdravotníckeho vzdelania nemôže pracovať samostatne,“ upozorňuje lekárka.
Dodáva, že spolupracuje s lekármi - hirudoterapeutmi z Moskvy. V Rusku je táto liečebná metóda veľmi dobre prepracovaná, má tradíciu a venujú sa jej celé tímy vedeckých pracovníkov a lekárov. „Veľa informácií získavam cez internet. Na Slovensku nepoznám lekárov, ktorí sa venujú hirudoterapii. U nás je to v plienkach.“
Čo liečia
Pijavice vraj možno využiť pri liečbe viac ako 55 ochorení. Nina Kostiková hovorí, že najčastejšie za ňou prichádzajú pacienti s poruchami cirkulácie venózneho, arteriálneho a lymfatického systému, s urologickými, gynekologickými, reumatickými ochoreniami, chorobami pečene, pľúc a inými problémami.
Lekárka vysvetľuje, že pri liečbe, teda aj hirudoterapii, by mali byť dodržané určité podmienky. Podľa našich zákonov môže celistvosť kože človeka porušiť iba zdravotnícky pracovník pod vedením lekára. Musia byť pri tom zachované všetky hygienicko-epidemiologické podmienky. „Používame len certifikované pijavice lekárske, ktoré štyri mesiace pred aplikáciou nič nekonzumujú,“ hovorí lekárka. Pijavice sa prikladajú podľa určitých schém a postupov na biologicky aktívne body. Tých je na našom tele viac ako 120, pozná ich však len skúsený lekár. Ak sa pijavica neprisaje na správne miesto, môže to pacientovi aj ublížiť.
Dôležitý je pôvod
V prírode sa vyskytuje viac ako päťsto druhov pijavíc, no liečivé účinky má jedine pijavica lekárska, ktorú vo voľnej prírode takmer nenájdete. Tieto pijavice sa umelo pestujú a na to, aby mohli slúžiť na liečebné účely, musí ísť o certifikované farmy a chov v presne určených podmienkach. Pijavice z necertifikovaných chovov môžu byť zdrojom parazitárnych infekcií.
Princíp liečby pijavicami nespočíva v tom, aby odsali krv. Ide o to, aby do tela vpravili celú škálu účinných látok. Hematologička hovorí, že je ich viac ako 125, mnohé je ťažko určiť a väčšinu ani nepoznáme. Okrem najznámejšieho hirudínu sú to napríklad anestetiká, látky, ktoré rozťahujú cievy, látky s antibiotickými účinkami, látky na riedenie krvi, rozpúšťanie zrazenín a mnoho iných. „Získať hirudín z pijavíc je veľmi drahý proces, preto sa vyrába špeciálnou technológiou. Má silné antitrombotické účinky, silnejšie ako heparín, vyvoláva však viac alergických reakcií, preto sa využíva výnimočne pri alergii na heparín. Pri hirudoterapii pijavicami lekárskymi sú však alergické reakcie zriedkavé.“
A v čom je hirudoterapia výnimočná? Podľa Niny Kostikovej v tom, že upravuje mikrocirkuláciu cievneho systému. „V humánnej medicíne poznáme veľmi málo liekov, ktoré zlepšujú mikrocirkuláciu. Účinok nastupuje takmer okamžite a trvá 4 – 6 týždňov po ukončení liečby,“ hovorí lekárka
Pijavice sa nesmú použiť:
pri poruchách zrážania krvi,
pri užívaní liekov na riedenie krvi,
pri nádorovom ochorení,
v prípade cukrovky, kde je porucha hojenia rán
v tehotenstve,
pri alergii na hirudín alebo histamín,
pri alergii na bodnutie hmyzom,
pri ťažkej chudokrvnosti,
pri poruche hojenia rán
Pijavica lekárska
