Podľa údajov WHO sa počas posledných desiatich rokov výskyt tohto ochorenia zdvojnásobil. Odhaduje sa, že v súčasnosti trpí na celom svete astmou asi 300 miliónov ľudí a v relatívne krátkom čase – počas zhruba 15 rokov, by ich malo pribudnúť ďalších 100 miliónov. Odborníci nepoznajú príčinu takého veľkého nárastu počtu astmatikov a ani nevedia, ako možno ochoreniu predchádzať.
Astma je chronické ochorenie - pretrvávajúci zápal dolných dýchacích ciest. Dôsledným dodržiavaním liečby, životosprávy a minimalizáciou rizikových faktorov však možno docieliť uspokojivý stav a vyhnúť sa aj hospitalizácii.
Odborníci upozorňujú aj na úzke prepojenie astmy a alergickej nádchy. Až 80 % percent astmatikov postihuje aj alergická nádcha, ktorá keď sa nelieči, môže zhoršovať aj príznaky astmy. Na druhej strane sa alergia asi u tretiny alergikov neskôr rozvinie do astmy.
K rizikovým faktorom astmy patria genetické predispozície, látky znečisťujúce ovzdušie a problém môže tkvieť aj v prostredí, kde sa astmatik najčastejšie pohybuje – doma, v práci či škole. Často je to neprimeraná teplota a vlhkosť vzduchu či nedostatočné vetranie miestnosti. Astmatici by sa mali vyhýbať aj prenikavým vôňam - problematické môžu byť nielen hygienické či kozmetické prípravky, ale napríklad aj osviežovače vzduchu. Opatrní by mali byť aj pri výbere čistiacich prostriedkov a pod.
Dodržiavanie liečby
Na druhej strane majú pacienti k dispozícii modernú liečbu, ktorá môže pomôcť astmu efektívne kontrolovať a znižovať tak negatívny dopad ochorenia na kvalitu života pacientov, počet hospitalizácií, ale aj počet predčasných úmrtí. Podľa vypracovanej stratégie na prevenciu a manažment astmy spočíva efektívna kontrola ochorenia vo včasnej a správnej diagnostike, kontinuálnej liečbe a kvalitnej spolupráci pacienta s lekárom.
Pacient by mal dodržiavať stanovenú liečbu, vhodnú životosprávu a vyhýbať sa rizikovým faktorom. V takom prípade sa môžu minimalizovať nielen príznaky ochorenia, ale aj potreba záchrannej liečby, zlepšia sa schopnosti vykonávať normálnu fyzickú aktivitu, výrazné zlepšenie môže nastať aj v prípade pľúcnych funkcií a minimalizuje sa aj počet astmatických záchvatov. Ak je teda astma pacienta dobre kontrolovaná, môže viesť plnohodnotný život bez hospitalizácii a záchranných opatrení.
Riaditeľka Združenia astmatikov Slovenskej republiky MUDr. Klára Kossárová uvádza, že počet hospitalizovaných astmatikov na Slovensku nie je vysoký. Podľa lekárky je to dôsledok kvalitnej zdravotníckej starostlivosti, dostupnosti preventívnej liečby a aj najnovšej liečby samotného ochorenia. Lekárka udáva, že k problémom, s ktorými sa najčastejšie odborníci stretávajú, patrí neskorá diagnostika, nedostatočné dodržiavanie liečebného režimu a odporúčaní lekára, zdržiavanie sa v prostredí, ktoré pre astmatika nie je vhodné a problémom je často aj nedostatok fyzickej aktivity a pod.
Hlavné zásady života astmatika:
- dodržiavanie predpísanej liečby a odporúčaní lekára,
- primeraná fyzická aktivita,
- pravidelné stravovanie,
- dostatok spánku,
- udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti,
- v prípade potravinových alergií dodržiavanie vhodnej diéty,
- nefajčenie a vyhýbanie sa zafajčeným priestorom.
Združenie astmatikov Slovenskej republiky (ZASR) pri príležitosti Svetového dňa astmy, ktorý tento rok padol na prvý májový utorok, pripravilo viaceré aktivity, zamerané na zlepšenie kvality života astmatikov. Viac sa o nich môžete dozvedieť na www.zasr.sk
