Slovenských lekárov v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave do tejto metódy zaúčal americký profesor Gust Bardy z Washingtonskej univerzity. Je svetovým odborníkom v oblasti prevencie náhlej srdcovej smrti.
Pacientom, u ktorých sa dá predvídať náhle zlyhanie srdca, sa do tela zavádza implantovateľný defibrilátor. Ten sa slovenským pacientom aplikuje už asi 20 rokov. Zavedenie defibrilátora si však doteraz vždy vyžadovalo zavedenie jednej alebo viacerých elektród priamo do srdca. Riziko elektródy spočíva v tom, že môže narušiť funkciu chlopne, spôsobiť infekciu alebo viesť k vzniku zrazeniny. "Metóda, ktorú dnes používame prvýkrát na Slovensku, nepotrebuje zavedenie elektródy do srdca, ale celý systém vrátane elektródy je implantovaný pod kožu pacienta na hrudníku," vysvetlil prednosta kardiologickej kliniky Robert Hatala.
Zákrok je finančne náročný a podľa Hatalu nie je určený pre všetkých pacientov, ale najmä pre tých, ktorým by elektróda v srdci mohla spôsobovať problémy. "Sú to často pacienti s vrodenými srdcovými chybami, pacienti, ktorí sú ohrození infekciou, alebo tí, u ktorých sa už vyskytla zrazenina v niektorej zo srdcových dutín," dodal. Operáciu tohto druhu hradí v plnej výške zdravotná poisťovňa.
Vo svete podstúpilo operáciu touto metódou už asi 1000 ľudí. Podľa profesora Bardyho bola vyvinutá v roku 2000, avšak až po 8,5 roku bola prvýkrát aplikovaná v praxi. Experimentálna časť výskumu sa uskutočnila na Novom Zélande, potom sa rozšírila do Veľkej Británie.
Implantáciu defibrilátora zavedením elektródy absolvuje na Slovensku asi 100 pacientov na milión obyvateľov. "Náhla srdcová smrť je veľmi častá príčina úmrtia. Na Slovensku ročne zomiera asi 50.000 ľudí, z čoho asi 10.000 zomiera náhle. Vo veľkej miere za tým nie je infarkt myokardu, ale srdcová arytmia," pripomenul Hatala. Dodal, že v blízkej budúcnosti by s operáciami novou metódou mohli začať aj kardiovaskulárne centrá v Banskej Bystrici a v Košiciach.
