MVDr. Alojz Bomba, DrSc. z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach hovorí, že počas kritického obdobia je veľmi vhodným spôsobom prevencie tráviacich porúch infekčného pôvodu podávanie probiotík. Aký je mechanizmus účinku a prínos živých mikroorganizmov obsiahnutých v probiotikách?
Alojz Bomba vysvetľuje, že majú schopnosť množiť sa v črevách, kde optimalizujú zloženie črevnej mikroflóry a integritu črevnej bariéry. Dokážu ničiť a brániť množeniu choroboplodných mikroorganizmov, ktoré sa môžu dostať do tráviaceho traktu napríklad kontaminovanou potravou. K ich priaznivým účinkom patrí aj to, že rozkladajú toxické látky, ktoré sa nachádzajú v strave a priamo posilňujú imunitný systém.
Alojz Bomba zdôrazňuje, že probiotiká majú nielen lokálny efekt, ale aj systémové účinky, keďže celkovo posilňujú imunitný systém, takže môžu byť účinné aj v prevencii infekčných chorôb ďalších orgánových sústav nielen tráviaceho traktu.
Pomocou viacerých mechanizmov dokážu chrániť organizmus pred ochoreniami tráviaceho traktu, ktoré vyvolávajú patogénne baktérie, takže užívanie probiotík je podľa odborníka jednoduchý, avšak veľmi účinný spôsob prevencie.
Účinkujú aj na E.coli?
Preventívne účinky probiotík sú teda nesporné, vyvstáva však otázka, či ich prijímanie v potrave, alebo užívanie formou výživových doplnkov môžu poskytnúť ochranu aj pred novým agresívnym kmeňom E.coli.
Alojz Bomba vysvetľuje, že probiotiká sa významne líšia od ostatných prípravkov s antimikrobiálnym účinkom tým, že sú to živé mikroorganizmy a ich efekt, vrátane likvidácie rôznych choroboplodných mikroorganizmov v tráviacom trakte závisí predovšetkým na vlastnostiach probiotického kmeňa, ktorý sa nachádza v probiotickom prípravku. Ak probiotikum obsahuje viacero kmeňov, jeho výsledná účinnosť je daná vzájomnými reakciami probiotických mikroorganizmov.
"Aby bolo možné o konkrétnom probiotickom kmeni vyhlásiť, že dokáže likvidovať konkrétnu patogénnu (choroboplodnú) baktériu, museli by sme vykonať príslušné testy. V každom prípade ma zaráža, že nik z kompetentných neodporúča našim ľuďom užívať v prípade tejto nákazy probiotiká,“ hovorí odborník.
Môžu len pomôcť
Podľa Alojza Bombu sú probiotiká ideálnym preventívnym prostriedkom predovšetkým pri infekciách tráviaceho traktu a viacerými mechanizmami svojho účinku zvyšujú úroveň našej ochrany. Optimalizujú zloženie črevnej mikroflóry, produkujú látky s antimikrobiálnym účinkom a udržiavajú náš imunitný systém v stave bojovej pohotovosti.
Hovorí, že ak by nás aj nedokázali úplne ochrániť pred touto infekciou, tak je veľmi pravdepodobné, že by dokázali zmierniť jej priebeh (v literatúre boli popísané aj probiotické mikroorganizmy schopné neutralizovať toxín produkovaný E.coli). „Z uvedených dôvodov by som v tomto období jednoznačne odporúčal pravidelný príjem probiotík,“ dodáva Alojz Bomba.
Ak by sa človek povedzme nakazil z potravy novým druhom E.coli, bude účinné, ak začne aj v rámci liečby užívať probiotiká? Ako dlho a koľko by ich mal užiť?
Probiotiká sa môžu aplikovať tak preventívne, ako aj liečebne. Výsledky nášho výskumu ukázali, že efekt probiotík sa výrazne zvyšuje, ak sú aplikované ihneď po ich príprave (fermentácii) v tekutom stave spolu s médiom, v ktorom boli pripravené. Probiotiká možno teda podávať aj v rámci liečby, dokonca aj pri antibiotickej terapii.
V takom prípade je potrebné probiotikum aplikovať aspoň 2 - 3 hodiny po užití antibiotika a v podávaní probiotika je potrebné pokračovať aj po ukončení podávania antibiotík po dobu 7 - 10 dní. Probiotiká samotné by sa mali podávať 10 - 14 dní, no v prípade nákaz, akou je súčasná, by som ich odporúčal podávať až do odznenia nákazy. Bežne stačí ich podávanie raz denne, ale v prípade výskytu nákaz by sme ich mohli užívať aj 2-krát denne.
Koľko a ako často je vhodné užívať probiotiká? Stretla som sa s názorom, že ak ich užívame priveľa a probiotické baktérie sa v tráviacom trakte premnožia, tak začnú likvidovať aj samé seba. Vraj je vhodné užívať také doplnky výživy, ktoré obsahujú aspoň tri – štyri probiotické kmene a počet živých baktérií v jednej kapsule by mal byť aspoň miliarda...
Optimálne je užívať ich ráno pred raňajkami, prípadne aj večer, podľa odporúčania výrobcu prípravku, a zapiť malým množstvom tekutiny. Probiotiká nemožno predávkovať a v žiadnom prípade v tráviacom trakte probiotické mikroorganizmy nelikvidujú príslušníkov svojho kmeňa. Naopak, likvidujú choroboplodné mikroorganizmy ako riadené strely, čím sa výrazne líšia od antibiotík, ktoré likvidujú tak choroboplodné, ako aj prospešné mikroorganizmy.
To, ako často by sme mali probiotiká užívať, závisí opäť od vlastností probiotického kmeňa, nakoľko je schopný kolonizovať tráviaci trakt a priľnúť na črevnú sliznicu. Odporúčanie by teda malo byť vecou výrobcu konkrétneho kmeňa, ktorý by mal poznať spomínané schopnosti kmeňa. Všeobecne by som odporúčal užívať probiotiká v obdobiach rôznych záťaží nášho organizmu (stresy akéhokoľvek druhu, v období prechodu zimného obdobia do jari, cesty do zahraničia, psychické záťaže) a predovšetkým v období výskytu infekcií tráviaceho traktu.
Mali by ich užívať aj ľudia v staršom veku, u ktorých dochádza k zmenám v zložení črevnej mikroflóry. Probiotiká sú vhodnou prevenciou aj voči chronickým chorobám (srdcovo-cievne, nádorové choroby, alergie), ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú najmä u starších ľudí.
Často sa hovorí o tom, že probiotiká je vhodné kombinovať s prebiotikami...
Probiotiká je naozaj vhodné kombinovať s prebiotikami, pretože zvyšujú ich pozitívny účinok. Prebiotiká (oligosacharidy) sa prirodzene vyskytujú v čakanke, artičoku, pšenici, cesnaku, cibuli, póre, špargli a v banánoch. Kombinácia probiotík s prebiotikami sa nazýva synbiotikum.
Účinnosť probiotík však môžu zvyšovať aj niektoré rastlinné extrakty, polynenasýtené mastné kyseliny a maltodextrín. Uvedené kombinácie probiotík s naturálnymi bioaktívnymi látkami nazývame potencované probiotiká a tento koncept bol vyvinutý na Slovensku. Potencované probiotiká však môžeme prijímať aj vo forme potravín, ktoré obsahujú probiotické mikroorganizmy a naturálne bioaktívne látky zvyšujúce ich efekt, ako sú napr. nepasterizovaná bryndza, acidofilné mlieko, jogurty alebo kyslá kapusta.
