Keď nájdeme osobu v nejakej neprirodzenej polohe, prvé, čo musíme zistiť, je prítomnosť vedomia - oslovením a zatrasením. Keď nereaguje na oslovenie a zatrasenie, je v bezvedomí. Zakričíme o pomoc a druhý krok je zistenie prítomnosti dýchania.
Spriechodníme dýchacie cesty záklonom hlavy a záchranca počúva a cíti na uchu, či z úst postihnutého prúdi vzduch a zároveň sa pozerá na hrudník. Keď zistí, že nedýcha, začína resuscitáciu a druhý záchranca volá na tiesňovú linku.
Druhý spôsob neprítomnosti dýchania môže na prvý pohľad vyzerať, ako keby postihnutý dýchal. Hovoríme tomu lapavé dýchanie. Nie je to však normálne dýchanie, len otváranie úst bez výmeny plynov zo vzduchu do pľúc. V takomto prípade tiež začíname resuscitáciu ako keby nedýchal vôbec.
Resuscitáciu neodporúčam skúšať na živom človeku, pretože je to veľmi bolestivé, takže preto je potrebné si tieto postupy nacvičiť na tzv. resuscitačnom modele.
- U dospelého človeka 30 stlačení hrudníka v strede hrudníka do hĺbky 5 centimetrov rýchlosťou 100 stlačení za minútu.
- Po 30 stlačeniach nasledujú dva vdychy. Záklon hlavy, upchatie nosa a dva vdychy tak, aby bolo vidieť, že sa začína nadvihovať hrudník.
- Túto sekvenciu 30 : 2 vykonávame až pokiaľ nepríde záchranná služba, alebo postihnutý nezačne otvárať oči, zobúdzať sa, dýchať, hýbať sa.
75 percent prípadov náhlych stavov, či už úrazov alebo ochorení vrátane zastavenia krvného obehu, sa vyskytne buď v prítomnosti rodinných príslušníkov alebo kolegov na pracovisku. Preto je dôležité, aby čo najviac ľudí vedelo poskytovať prvú pomoc, pretože než príde záchranná služba, aj keď príde za päť – sedem minút, môže byť neskoro.
Autor: Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. (autor je lekár záchrannej zdravotnej služby a univezitný pedagóg)
