História margarínu sa začala písať za čias Napoleona III., ktorý potreboval lacný a pritom chutný tuk pre zásobovanie svojej armády. Margarín bol takisto vďačnou potravinou počas vojen, keďže vtedy ľudia trpeli nielen nedostatkom masla, ale aj iných surovín a potravín. Súčasné margaríny sú však, samozrejme, omnoho kvalitnejšie, prispeli k tomu aj nové technológie a výrobné postupy.
Ak by sme mali porovnávať energetickú hodnotu masla a margarínu, nie je zriedkavý názor, že majú rovnakú energetickú hodnotu. Nie je to celkom pravda, odborníci vysvetľujú, že maslo obsahuje viac ako 80 % tuku a rastlinné tuky môžu mať obsah tuku rôzny – nájdete aj výrobky s obsahom tuku 80 %, a tiež aj odľahčené alebo nízkotučné výrobky, ktoré obsahujú tuku podstatne menej, až 25 %. Energetická hodnota týchto margarínov je potom v porovnaní s maslom samozrejme nižšia.
Mastné kyseliny
Dôležité ja aj porovnanie obsahu nasýtených mastných kyselín (SAFA) ako aj transmastných kyselín (TFA), ktoré považujeme za zdraviu škodlivé, pretože podporujú vznik aterosklerotických plátov na cievnych stenách. Naopak, nenasýtené mastné kyseliny (mononenasýtené – olejová, eruková a pod., polynenasýtené – omega 3 a omega 6) sa považujú za zdraviu prospešné. Jednotlivé mastné kyseliny v tele pôsobia a rozdielne vplývajú na jednotlivé frakcie cholesterolu a triglyceridov. Polynenasýtené, na rozdiel od nasýtených, pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi.
Podľa doc. MUDr. Jany Jurkovičovej, CSc. zo Združenia pre zdravie a výživu „obsahuje maslo viac ako 50 % nasýtených mastných kyselín a len 3 % polynenasýtených mastných kyselín.“ Odborníčka dodáva, že na trhu možno nájsť rastlinné tuky, ktoré obsahujú viac ako 50 % polynenasýtených mastných kyselín.
„Epidemiologické štúdie potvrdili priamu a silnú súvislosť medzi príjmom nasýtených tukov v potrave a výskytom srdcovo-cievnych ochorení. Vysoký obsah nasýtených mastných kyselín v potrave predstavuje ich významný rizikový faktor a naopak, zníženie obsahu nasýtených mastných kyselín v potrave prináša vo veľkých sledovaných skupinách populácie zníženie výskytu týchto ochorení,“ zdôrazňuje Jana Jurkovičová.
Čo je lepšie na trávenie?
Niekedy sa možno stretnúť s názorom, že maslo je lepšie stráviteľné ako rastlinné tuky. Podľa odborníkov toto tvrdenie nie je pravdivé, mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktorých obsahuje maslo viac ako margaríny, sa metabolizujú odlišne ako mastné kyseliny s dlhším reťazcom (s 16 alebo 18 uhlíkmi), významne to však neovplyvňuje proces trávenia.
Podľa tvrdení odborníkov mýtus, že maslo je ľahšie stráviteľné ako rastlinné tuky, pochádza zrejme z 80. rokov minulého storočia, keď sa pri výskume využívali postupy, ktoré sú však dnes už zastarané. Neskoršie štúdie nepreukázali žiadne rozdiely a odborníci poukazujú tiež na fakt, že dnešné výrobky nemožno porovnávať s výrobkami z obdobia úplného počiatku ich výroby. Objavujú sa stále nové vedecké poznatky, ktoré sa vo výrobe využívajú.
Natíska sa aj otázka, či konzumáciu masla možno považovať za prirodzenú. „Zloženie kravského a materského mlieka, či už z pohľadu obsahu bielkovín (alergie), alebo zastúpenia mastných kyselín, je rozdielne. Okrem toho zmeny v stravovacích zvyklostiach – zámena masla za rastlinné tuky (napr. v Severnej Karélii vo Fínsku, v ČR koncom minulého storočia) – mali pozitívny vplyv na zdravie populácie (významné zníženie priemernej hladiny cholesterolu v populácii a predĺženie strednej dĺžky života),“ udáva sa v odborných prameňoch.
