BRATISLAVA. Bledá tvár, kŕče v bruchu a neustála návšteva toalety – raz pre hnačku, inokedy pre zvracanie.
Lukratívna prímorská lokalita sa v momente scvrkne na hotelovú izbu a jediné, čo si v takej situácii človek praje vedieť, je, kedy sa to skončí.
Vracanie a hnačky Medzi najčastejšie zažívacie problémy na dovolenke patrí podľa gastroenterológa Tomáša Kollera z Univerzitnej nemocnice v Bratislave vracanie, hnačky, vírusová hepatidída, poruchy žlčníka a pankreasu.
Najčastejšie zažívacie ťažkosti hnačka, vracanie, vírusová hepatitída, poruchy žlčníka a pankreasu. Aká je prevencia
čisté ruky, konzumácia overených umytých a tepelne spracovaných potravín a pokrmov, dôsledný pitný režim, užívanie probiotík.
Vracanie a hnačky sú najčastejšie pri zjedení zle skladovaných potravín alebo nápojov, ktoré obsahujú baktérie alebo ich toxíny.
„Prípadne ide o vírusovú alebo parazitárnu infekciu, ktorá sa prenáša takzvanými špinavými rukami alebo kontaminovanou vodou,“ hovorí Koller.
Infekčnou hepatitídou, ktorou sa vyznačujú niektoré prímorské oblasti, sa možno nakaziť aj konzumáciou plodov mora, ktoré boli ulovené príliš blízko pobrežia.
Na dovolenke by si ľudia podľa gastroenterológa Jozefa Klucha mali dať pozor najmä na konzumáciu zmrzliny a majonézových šalátov – hrozí z nich nákaza. Po prejedení alebo nadmernej konzumácii alkoholu môžu zasa nastať žlčníkovo-pankreatické ťažkosti.
Deti sú citlivejšie Zažívacím ťažkostiam sú viac vystavené deti ako dospelí. „Deti sú asi trochu vnímavejšie na infekcie. Dospelí už mnohé z nich prekonali a majú preto lepšiu imunitu,“ vysvetľuje Koller. Okrem toho je u malých deti ťažšie ustrážiť úplnú hygienu.
Deti navyše horšie znášajú aj následky týchto infekcií – ľahšie sa dehydratujú a majú vyššie teploty.
Klucho upozorňuje aj na to, že najmä malé deti zabúdajú pri hrách piť, a tak hrozí, že sa dehydratujú. „Dospelí by na to mali pamätať a dbať na ich pitný režim a vhodný výber stravy,“ radí gastroenterológ.
Pri horúčavách by mali dodržiavať pitný režim nielen deti, ale aj dospelí. V horúčavách nad 30 stupňov dospelý môže vypiť aj päť až šesť litrov denne.
Alkohol nie je to pravé Vo všeobecnosti sa na Slovensku verí, že najlepšou prevenciou a všeliekom na všetky žalúdočné ťažkosti počas dovolenky je alkohol, najlepšie domáci.
Pálenka podľa Klucha rozhodne nie je prevenciou proti zažívacím problémom. „Trávenie síce v malom množstve zlepšiť môže, ale preventívne nepôsobí a infekciu nevylieči.“
Koller pripúšťa najviac alkohol ako aperitív pred jedlom, ale zároveň zdôrazňuje, že sa musí piť s mierou.
Prinajmenšom rovnako nevhodné môže byť užívanie antibiotík ako prevencia proti zažívacím ťažkostiam. „Pretože tie môžu ťažkosti naopak vyvolať alebo neskôr vzniknuté ťažkosti aj zhoršiť,“ vysvetľuje Koller.
Ako účinnú prevenciu proti zažívacím problémom odporúča Klucho preventívne brať pár dní pred cestou a počas celej dovolenky probiotiká. „Dobré je tiež mať so sebou voľne dostupné lieky proti hnačke.“ Ak však do troch dní neustúpi, s vyhľadaním lekárskej pomoci podľa neho netreba váhať.
V prípade dovolenky do exotických krajín je dobré sa podľa novozámockého gastroenterológa zaočkovať.
Proti E. coli môžu pomôcť probiotiká, vravia odborníci
Pri infekciách tráviaceho traktu sú najvhodnejším preventívnym prostriedkom probiotiká. Môžete ich užívať preventívne, aj sa nimi liečiť.
Rozruch okolo nového kmeňa baktérie E. coli vyprovokoval množstvo otázok. Čo môžeme urobiť v rámci prevencie, ale aj liečby nebezpečných bakteriálnych infekcií tráviaceho traktu?
Alojz Bomba z Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach hovorí, že počas kritického obdobia je veľmi vhodným spôsobom prevencie tráviacich porúch infekčného pôvodu podávanie probiotík.
Rozkladajú jedy Živé mikroorganizmy obsiahnuté v probiotikách majú schopnosť množiť sa v črevách, kde optimalizujú zloženie črevnej mikroflóry a integritu črevnej bariéry.
Ako užívať probiotiká,
aby zabrali
Optimálne je užívať probiotiká ráno pred raňajkami, prípadne aj večer, podľa odporúčania výrobcu prípravku. Zapíjať sa majú malým množstvom tekutiny. Vhodné je ich užívať aj v obdobiach rôznych záťaží organizmu, napríklad pri stresoch, na cestách do zahraničia či pri psychických záťažiach a predovšetkým v období výskytu infekcií tráviaceho traktu. Mali by ich užívať tiež ľudia vo vyššom veku, u ktorých dochádza k zmenám v zložení črevnej mikroflóry.
Dokážu ničiť a brániť množeniu choroboplodných mikroorganizmov, ktoré sa môžu dostať do tráviaceho traktu, napríklad kontaminovanou potravou.
K ich priaznivým účinkom patrí aj to, že rozkladajú toxické látky, ktoré sa nachádzajú v strave a priamo posilňujú imunitný systém.
Probiotiká majú nielen lokálny efekt, ale aj systémové účinky, keďže celkovo posilňujú imunitný systém. Takže môžu byť účinné aj v prevencii infekčných chorôb ďalších orgánových sústav, nielen tráviaceho traktu.
Pomocou viacerých mechanizmov dokážu chrániť organizmus pred ochoreniami tráviaceho traktu, ktoré vyvolávajú patogénne baktérie, takže užívanie probiotík je podľa odborníka jednoduchý, ale veľmi účinný spôsob prevencie.
Najlepšie je užívať ich pravidelne Probiotiká sú preto najvhodnejším preventívnym prostriedkom predovšetkým pri infekciách tráviaceho traktu a viacerými mechanizmami svojho účinku zvyšujú úroveň našej ochrany.
Lekár v období rozšírenej nákazy jednoznačne odporúča pravidelný príjem probiotík.
Je presvedčený, že ak by sa človek nakazil z potravy, napríklad novým druhom E. coli, zabrali by.
„Probiotiká samotné by sa mali podávať 10 až 14 dní, no v prípade nákaz, akou je súčasná E. coli, by som ich odporúčal podávať až do odznenia nákazy. Zvyčajne ich stačí podávať raz denne, ale v prípade výskytu nákaz by sme ich mohli užívať aj dvakrát denne,“ povedal Alojz Bomba.
Miriam Vojteková, primar.sme.sk
