Odporcovia teórie farebného videnia mačiek podopierajú svoje tvrdenia konštatovaním, že oko mačky vynikajúco pripravené na vnímanie obrazu v nedostatočnej viditeľnosti, v šere až tme, nemôže byť zároveň aj kvalitným receptorom na identifikáciu farieb. Podobne sú na tom psovité šelmy, ktorým chýba schopnosť rozoznávať farby, ale zato vidia vynikajúco na sklonku dňa a perfektne rozoznávajú aj na veľkú vzdialenosť najmä pohyb.
Zástancovia ich farebného videnia dokladujú svoje tvrdenie porovnávacou anatómiou. Tvrdia, že keď v sietnici oka sú založené čapíkové bunky, zviera zákonite musí vidieť farebne, čiže mačací svet nie je len čierno-biely. Tým sa zdá byť dokázané, že sa mačky neriadia len svetelnosťou, ale že sú schopné rozoznávať aj niektoré farby, ako aj rôzne odtiene sivej.
Faktom ostáva, že zvláštnu záľubu majú podľa nášho ponímania v červenej farbe. Ako ďaleko siaha stupnica rozlišovania farieb, to ostáva zatiaľ neujasnené. Posledných pochybností by nás mohli zbaviť samy mačky, keby na nás prehovorili. (mm)
