Preľaknutí robotníci vtedy netušili, že sa stali objaviteľmi najväčšej archeologickej senzácie 20. storočia. Objavili nehybnú terakotovú armádu sôch čínskych vojakov a dôstojníkov, ktorá bdela v zemi viac ako 2000 rokov.
Vtedy predstavovala staroveká Čína množstvo malých kniežatstiev neustále zápasiacich medzi sebou. Panovníkovi Čin Ši Huangdimu sa podarilo zjednotiť rozdrobené územia.
Svoj nástup na trón vyhlásil za počiatok vekov. Trvalým dedičstvom jeho vládnutia sa stali obrovské stavby. Dal vybudovať rozsiahlu sieť ciest slúžiacich predovšetkým strategickým účelom. Všetky väčšie rieky dal pospájať kanálmi, ktoré umožňovali zavlažovanie pôdy, ako aj plavbu lodí. Bol to on, kto začal stavbu gigantického Čínskeho múru, ktorý stojí dodnes a ktorý ako jediná stavba na svete je viditeľná aj z Mesiaca.
Večný pamätník
Čin Ši Huangdi si ku koncu svojho vládnutia zrejme myslel, že aj svoju osobu by mal zachovať pre večnosť. Hrobka, ktorú vybudovali podľa vzoru skutočného paláca, je v zemi pod kopcom vysokým 115 metrov. Sem uložili nesmrteľného panovníka a jeho večný pokoj dali strážiť nehybnej armáde sôch, asi 7000 vojakov zhotovených z pálenej hliny v nadživotnej veľkosti.
Dvorní inžinieri a technici mali zhotoviť vojakov z oveľa tvrdšieho materiálu, napríklad zo zliatiny. Vedeli, že železnú armádu by v podzemí o niekoľko desaťročí zožrala hrdza. Mohli si vybrať napríklad aj zlato, ktoré vynikajúco odoláva korózii, ale to bolo aj pre krutovládcu pridrahé. Lacnejšie vytesanie vojakov z dostupnejšieho kameňa by trvalo niekoľkonásobne dlhšie, drevo by tiež neodolalo zubu času.
Optimálny materiál
Nehybnú armádu sôch postavili z materiálu, ktorý je v potrebnej miere tvrdý a odolný, nie príliš drahý a je pomerene rýchlo spracovateľný, z pálenej hliny. Veď skúsenosti zo stavieb z pálených tehál mali starí Číňania v dostatočnej miere. Napokon aj súčasná výroba tehál z pálenej hliny spája a rozvíja poznatky prastarej technológie s novými možnosťami vedy a techniky.
Keramické figúry sú kópiou skutočnej armády, vyskytuje sa medzi nimi viacero typov vojakov a navyše aj kone. Sochy majú podstavce plné, trup a hlavy sú duté. Vojaci sú poskladaní z prednej a zadnej časti, kone z ľavej a pravej časti. Zhotovitelia si vybrali len z dvoch tvarov nôh a z ôsmich druhov hláv. Ich vhodnou kombináciou vzniklo viacero samostatných druhov sôch.
Hromadná výroba spočívajúca na možnosti najrôznejších kombinácií normalizovaných tvarov a bola tým dôležitým momentom, ktorý umožnil výrobu takého ohromujúceho množstva pálených keramických sôch.
Armáda, ktorá až do súčasnosti vydržala strážiť jeho hrobku, je svedkom toho, že panovníkovi odborníci pri svojej voľbe vybrali optimálny materiál pre nasledujúce generácie.
(ľš)
