Podľa odborníkov vraj ženy bolesť vnímajú emocionálnejšie, a tým aj intenzívnejšie, a to aj na viacerých častiach tela ako muži. Ženy aj častejšie trpia chronickou bolesťou ako muži. Častejšie ich trápia bolesti v oblasti brucha, ale aj zubov, obličiek, žlčníka či bolesti pri zápale močového mechúra. Lekári to vysvetľujú väčším kolísaním hormonálnej hladiny v závislosti na menštruačnom cykle. Okrem toho ženy trápi aj viac chronických ochorení, môže ísť napríklad o nediagnostikovanú endometriózu, ktorá dokáže celé roky spôsobovať bolesti, takisto je to veľká skupina chronických bolestí hlavy, menštruačné bolesti či bolesti v dôsledku degeneratívnych ochorení kĺbov.
„Bolesť má dve zložky – spoznávaciu a emocionálnu. Estrogény ovplyvňujú najmä emocionálnu zložku. Hladina estrogénov preto pôsobí ako modulátor emocionálneho prežívania. Preto bolestivý podnet v rôznych obdobiach menštruačného cyklu môže byť vnímaný rozdielne,“ vysvetľuje MUDr. Andrej Švec, PhD., ortopéd z 1. Ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov.
Sú rôzne
Bolesť môže byť akútna a chronická, tá prvá je varovným signálom a príznakom ochorenia. Trvá krátko a často sprevádza poškodenie tkaniva pri úraze, alebo sa dostaví pri pôrode či chirurgickom zákroku. Chronická bolesť je však už choroba sama osebe a môže pretrvávať aj roky, napriek tomu, že pôvodná príčina dávno pominula. Príkladom je pásový opar alebo fantómová bolesť. Chronická bolesť má významný dopad aj na psychiku človeka, nezriedka ju sprevádzajú depresie.
Pociťovanie bolesti pritom nie je priamo úmerné poškodeniu organizmu. V prípade chronickej bolesti nemusí byť príčina jasná, neplatí, že na jednom konci je podráždenie a výsledkom je priamo úmerná bolesť. Aj pri tom istom náleze môžu rôzni pacienti pociťovať rôznu intenzitu bolesti. Algeziologička MUDr. Eva Salamonová vysvetľuje, že „podnet vzniká na periférii, potom prechádza cestou periférneho nervového tkaniva, ďalej cez miechu, do centrálnej nervovej sústavy, pričom tento podnet je stále modulovaný, mení sa, buď je zosilňovaný alebo zoslabovaný.“
To, ako prežívame bolesť závisí od viacerých faktorov, bolesť nie je len fyziologický podnet, ale významnú rolu zohráva aj genetická výbava, výsledný pocit bolesti je podľa lekárky aj výsledkom spracovania v mozgu, výsledkom predošlých skúseností, výchovy, ale napríklad aj toho, ako sa k bolesti stavia spoločnosť.
Bolesti je viacero druhov, v závislosti od toho treba zvoliť aj liečbu. Neuropatické alebo neurogénne bolesti, ktoré vznikajú z poškodenia vodičov, to znamená buď nervových vlákien (periférna neurogénna bolesť) alebo už poškodenia centrálnej nervovej sústavy (miecha, mozog) sa aj najťažšie liečia.
Čo nás bolí najčastejšie
Prieskumy hovoria, že priemerný Slovák trpí bolesťami pohybového aparátu až 76-krát za rok a viac ako štvrtina z nás raz do týždňa bolesťami svalov a kĺbov. Aspoň raz za rok 78 % z nás trpí bolesťami chrbta, bolesťami chrbtice 62 % a kolená bolia asi polovicu. Najčastejšie nás bolí chrbát, chrbtica, ramená, lakte, svaly alebo kĺby. Z tých, ktorí majú snahu aktívne bojovať proti bolesti a nespoliehať sa na jej samovoľné odznenie, až 49 % sa spolieha na samoliečbu.
Títo ľudia často siahajú po rôznych voľne predajných liekoch, ktoré bolesť tlmia a majú analgetické účinky. Účinnou látkou môže byť paracetamol, salicyláty, morfium, tramadol a iné. Okrem toho sú voľne dostupné aj lieky, ktoré majú nielen analgetické, ale aj antipyretické účinky. Znamená to, že tlmia aj iné prejavy - napríklad zvýšenú teplotu alebo zápal.
Ide o lieky s obsahom účinnej látky, ako je napríklad kyselina acetylsalicylová, ibuprofen alebo prípravky s obsahom nesteroidného antireumatika - účinnej látky diklofenak. Niektoré liečivá môžu byť okrem tabletovej formy napríklad aj v podobe masti či gélu, takže lokálna aplikácia zabezpečuje, že pôsobia priamo v mieste bolesti. Vhodné sú napríklad pri natiahnutých šľachách, vyvrtnutých kĺboch či bolestiach svalov, krku, chrbta a chrbtice.
V prípade pretrvávajúcej bolesti určite navštívte lekára, liečbe chronickej bolesti sa venujú algeziológovia. Aj v prípade používania voľnopredajných liekov proti bolesti by mali byť obozretné tehotné a dojčiace ženy, takisto pokiaľ ide o podávanie liekov proti bolesti deťom, treba sa vždy poradiť s lekárom.
