Stabilizovaná poloha
Bezvedomie je stav, ktorý bezprostredne ohrozuje život postihnutého človeka a prvú pomoc musíme poskytnúť okamžite alebo najneskôr do niekoľkých desiatok sekúnd.
Najväčšie riziko pre život postihnutého v bezvedomí je to, že mu môže zatiecť žalúdočný obsah do dýchacích ciest a zadusí sa.
- Keď nájdeme postihnutú osobu, prvým krokom je zistiť prítomnosť vedomia.
Keď nereaguje na oslovenie a zatrasenie, je v bezvedomí.
- Druhým krokom je zistiť prítomnosť dýchania. Dáme hlavu do záklonu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, počúvame, cítime a pozeráme.
- Ak je postihnutý v bezvedomí, ale dýcha, otočíme ho do stabilizovanej polohy nabok.
- Bližšiu hornú končatinu upažíme, vzdialenejšiu dolnú končatinu pokrčíme v kolene. Vzdialenejšiu hornú končatinu preložíme cez tvár a za plece a za koleno otočíme smerom k sebe.
V tejto polohe nemôže prísť k zatečeniu žalúdočného obsahu do dýchacích ciest, to znamená, že sa postihnutý nezadusí.
- Na záver dáme hlavu do záklonu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty.
- Kontrolujeme prítomnosť dýchania a vedomia a voláme na tiesňovú linku 112.
Je rozdiel pri poskytovaní prvej pomoci pri úrazovom a neúrazovom bezvedomí. O aký druh bezvedomia ide, rozlíšime na základe rozpoznania situácie.
- Pri úrazovom bezvedomí postihnutým nehýbeme, to znamená, že iba kontrolujeme prítomnosť dýchania, pretože pri otáčaní by sme mohli zhoršiť nejaké skryté poranenia.
- Postup pri neúrazovom bezvedomí: zistíme prítomnosť vedomia, prítomnosť dýchania, a pokiaľ je postihnutý v bezvedomí následkom neúrazového mechanizmu a dýcha, otočíme ho do stabilizovanej polohy naboku. Táto stabilizovaná poloha zabráni zatešeniu žalúdočného obsahu do dýchacích ciest, zabráni zaduseniu postihnutého a uchráni ho pred smrťou.
Autor: Doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. (autor je lekár záchrannej zdravotnej služby a univerzitný pedagóg)
