Najprv treba upozorniť, že mnohí si často mýlia alergiu s intoleranciou. V prípade alergie je problematická mliečna bielkovina, ktorá je alergénom, čiže vyvolávajúcim faktorom alergickej reakcie organizmu. Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik vysvetľuje, že „u človeka alergického na mlieko spôsobujú mliečne bielkoviny po požití tvorbu protilátok IgE s následnou rýchlou reakciou v podobe prevažne kožných a/alebo gastrointestinálnych prejavov. Zriedkavo môže dôjsť aj k ťažkej anafylaktickej reakcii. Tvorba IgE protilátok po konzumácii mlieka je podkladom "pravej" alergie na mlieko. Alergická reakcia nie je závislá od dávky požitého mlieka alebo mliečneho výrobku, čiže aj po malých dávkach môže dôjsť k veľkej alebo teoreticky až k dramatickej reakcii.”
Keď je problém mliečna bielkovina
Podľa lekára u niekoho môže požitie mliečnych bielkovín viesť k tvorbe iných ako IgE protilátok, napríklad IgA alebo IgG. Vysvetľuje, že v takomto prípade sa nehovorí o "alergii", ale skôr o "intolerancii" na mlieko, respektíve mliečnu bielkovinu. Kým u "pravej" alergie sa prvé príznaky objavia ihneď po požití mlieka, alebo do niekoľkých minút, u intolerancie to býva niekoľko hodín alebo dokonca až niekoľko dní po konzumácii. Príznaky sú prevažne gastrointestinálne (hnačky, nafukovanie, vracanie), niekedy však aj kožné alebo respiračné.
Keď je problém mliečny cukor
Peter Minárik upresňuje, že od alergie (IgE) a intolerancie (IgA, IgG) na mliečne bielkoviny sa odlišuje intolerancia na mliečny cukor - laktózu. Toto je omnoho častejšia porucha a trpí ňou v ľahšej alebo ťažšej podobe približne 10 % ľudí - niektoré zdroje uvádzajú až 20 – 25-percentný výskyt v populácii. Výskyt laktózovej intolerancie stúpa geograficky smerom na juh. U čiernych obyvateľov Afriky sa tento druh potravinovej intolerancie týka dokonca až 90 – 95 % dospelých ľudí.
Ako sa diagnostikujú
Podľa lekára je diagnostika alergie (IgE) a intolerancie (IgA, IgG) na mlieko klinická (prevažne zo starostlivej anamnézy pacienta). Hovorí, že dobrou, aj keď trochu zdĺhavou pomôckou sú tzv. eliminačné a provokačné diéty. Dnes sú navyše k dispozícii citlivé krvné testy na detekciu špecifických protilátok v triedach IgE, IgA, IgG proti bielkovinám mlieka, sóje, obilnín, orechov, rýb, mäsa, zeleniny aj ovocia. Tieto testy sa robia aj na Slovensku (napr. v laboratóriách Onkologického ústavu Sv. Alžbety, s.r.o. v Bratislave).
Adekvátna náhrada
Liečba alergie na mlieko spočíva vo vylúčení mlieka, mliečnych výrobkov, ako aj ďalších výrobkov, do ktorých sa pridáva mlieko hoci aj v malých množstvách. Vylúčenie mlieka v prípade alergie na mlieko býva často dlhodobé až trvalé. Lekár však zdôrazňuje, že mlieko a mliečne výrobky sú dobrým zdrojom predovšetkým kvalitných bielkovín a dobre vstrebateľného vápnika. Za mlieko sa musí preto hľadať adekvátna náhrada. Kozie alebo ovčie mlieko nebýva dobrým riešením.
Podľa lekára je to kvôli častému výskytu skríženej alergie aj na bielkoviny týchto druhov mlieka. „Ľudia s miernejšími prejavmi alergie môžu niekedy znášať špeciálne druhy mlieka, kde sa bielkoviny čiastočne alebo úplne enzymaticky hydrolyzovali (rozložili) na menšie peptidy alebo aminokyseliny,“ hovorí Peter Minárik.
Dobrou náhradou však podľa neho môže byť aj sójové mlieko, pokiaľ možno obohatené o pridaný vápnik. Podmienkou je, aby pacient nebol alergický ešte aj na sóju. Vápnik možno konzumovať vo forme potravín s jeho vysokým obsahom (sezam, mak, sardinky s kostičkami), v potravinách fortifikovaných – obohatených o vápnik (sójový nápoj, tofu). Lekár zdôrazňuje, že dôležité je čítať nutričné informácie na obaloch potravín! Užívanie vápnika vo forme doplnkov výživy je takisto jednou z možností.
„U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka vylúčime zo stravy mlieko, ale aj mliečne výrobky. Prejavy alergie u plne dojčených detí riešime vylúčením alergénov zo stravy matky. Tieto alergické prejavy u detí väčšinou ustupujú po niekoľkých mesiacoch až rokoch, a je možné začať postupne pridávať do stravy aj potraviny, ktoré obsahujú daný alergén,“ hovorí klinická imunologička a alergologička Katarína Bergendiová z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. Dodáva, že u dospelých je obyčajne potrebná celoživotná diéta.
Mlieko ako liek?
Podľa novej štúdie z Mount Sinai Medical Center v New Yorku, z ktorej citovala nedávno uverejnená správa agentúry Reuters, by tepelne upravené pochúťky, ktoré obsahujú mlieko, mohli pomôcť deťom s touto alergiou. „Deťom, ktorým vedci podávali varené mlieko zapečené v ceste muffinov, sa počas mesiacov zlepšil stav a zmiernili symptómy alergických reakcií, uviedla Anna Nowak-Wegrzyn, spoluautorka štúdia z Mount Sinai Medical Center v New Yorku.
Podľa nej je štúdia dôkazom, že v prípade potravinových alergií by bolo vhodnejšie hľadať a voliť osobné prístupy a nie stavať na úplnom odmietaní jedál, ktoré sú alergénmi. "Jeden prístup nie je správny pre všetky deti s alergiou na mlieko. Väčšina z nich nepotrebuje, a tiež by sa nemala striktne vyhýbať mlieku," uviedla lekárka.
Štúdia, ktorá vznikla, však poukazuje na to, že deťom s mliečnou alergiou, ktorým boli podávané muffiny so zapečeným mliekom a ktoré od počiatku ich konzumácie reagovali na jedlo s toleranciou, sa stav alergie časom zlepšoval. Niektoré dokonca celkom "vyrástli" z tejto alergie.
Vedci podávali 88 na mlieko alergickým deťom, vo veku dva až sedemnásť rokov, pečené pochúťky s obsahom mlieka a ich reakcie porovnávali so skupinou 60 alergických detí, ktoré jedli ako dovtedy - potraviny s absenciou mlieka.
Myšlienka podávať deťom mlieko v muffinoch vznikla na teórii, že mlieko mení zloženie svojich proteínov pri zohrievaní a prevarení, znižuje sa tak možnosť na reakciu imunitného systému na tieto proteíny. Zo skúmanej skupiny detí, ktoré dostávali mlieko v muffinoch, bola na konci štúdie menšia polovica schopná konzumovať denne odtučnené mlieko alebo jogurt bez alergickej reakcie,“ uvádza sa v správe.
Peter Minárik k daným výsledkom štúdie hovorí, že “podľa uvedených údajov sa zdá, že alergia na mliečne bielkoviny sprostredkovaná IgE protilátkami môže byť u niektorých detí dočasná, u iných môže mať trvalejší charakter. Nie všetky deti z uvedenej štúdie tolerovali tepelne spracované mlieko v pečených muffinoch. Výsledky štúdie viedli autorov k záveru, že tie deti, ktoré tolerujú tepelne upravené mlieko, trpia na prechodnú, a teda ľahšiu formu IgE sprostredkovanej alergie na mlieko. Naopak, deti, ktoré reagovali alergickou reakciou aj na takéto tepelne upravené mlieko, majú skôr trvalejšiu, a teda ťažšiu formu mliečnej alergie.
Podľa všetkého tepelná úprava alergizujúcej bielkoviny vedie k zmene jej štruktúry a následne k poklesu jej alergického potenciálu a lepšej tolerancii u časti alergických detí.
Čo je však najzaujímavejšie, je to, že deti, ktoré tolerovali a konzumovali tepelne spracované mlieko, mali 28-krát väčšiu šancu, že s odstupom času tolerovali už aj surové, t. j. tepelne nespracované mlieko.
Je možné, že tu ide o fenomén tzv. desenzibilizácie, čiže postupného oslabovania sily alergénu a jeho následnej tolerancie alergickým jedincom.”
