Kedysi číhali na náhodných chodcov strašidlá a príšery zväčša na cintorínoch a v tmavých zákutiach starých častí miest, prípadne v kroví za dedinou. Strážili tak poriadok, ktorý prikazoval, aby po zotmení ostali slušní ľudia doma a nepokúšali osud.
Mátohy prežili v rozprávkach, knižných ilustráciách a animovanom filme, kde prinášajú radosť, mnohé dokonca stratili schopnosť šíriť pôvodnú hrôzu a ľudia si k nim našli cestu a priaznivý postoj. Dokonca sa niektoré dostali do reštaurácie pri jazere v rekreačnej oblasti pri Novom Meste nad Váhom a strážia kvalitu ponúkaného občerstvenia. Možno v kúte ukrytý vodník aj dostal hlad od dlhého čakania a striga vznášajúca sa z rákosového podhľadu na strope premýšľa, či si k vám neprisadne. Hlavy po stĺpoch medzi oknami patria azda hriešnikom, ktorí najprv ošpatneli a boli odsúdení strašiť malé deti, ale v dnešnej dobe by sa im šarvanci iba ak vysmiali a obludy od hnevu zdreveneli.
V každom prípade dotvárajú podobné rozprávkové bytosti interiér z prírodných materiálov doplnený rastlinnou výzdobou z miestnych zdrojov. Popri interiéroch inšpirovaných pri výzdobe všetkými možnými časťami sveta a časovými obdobiami je nám tento výber trocha bližší, vychádza z nášho detstva. Bližšie sa môžeme o príbehu niektorých postavičiek dozvedieť aj z povesti vytlačenej ako súčasť jedálneho lístka. (ľš)
