Peter Minárik, odborný garant Inštitútu kávy. Kávu by však mali piť predovšetkým zdraví ľudia.
Minárik priblížil, že káva podporuje schopnosť učiť sa, vnímať, prijímať nové informácie jednak priamo, cez zlepšenie pamäťových funkcií, nepriamo spôsobuje lepšie vnímanie a učenie a tým, že odstraňuje únavu, zvyšuje bdelosť, ostražitosť, zlepšuje náladu, "čo možno niekto na sebe cíti, niekto nie. A umožňuje ľuďom učiť sa aj v čase, kedy by už inokedy boli unavení a zaspávali".
Celkové množstvo vypitej kávy by nemalo prekročiť dennú odporúčanú dávku. Na väčšine dospelej zdravej populácie, ktorá konzumuje kávu, sa podľa Minárika zistilo, že 200 300 miligramov (mg) kofeínu skonzumovaného denne nemá pre dospelého človeka, ktorý je zdravý, žiadne nežiaduce účinky a prinesie mu to optimum pozitívnych očakávaných účinkov na bdelosť a zníženie spavosti. Minárik vysvetlil, že 300 mg kávy predstavujú väčšinou asi štyri šálky zalievanej kávy. Tolerancia ľudí na kávu a kofeín je značne individuálna a mnohí znesú aj viac šálok kávy, napríklad päť až šesť za deň. Naopak, citlivejším konzumentom budú stačiť aj dve až tri šálky kávy denne.
Minárik ďalej pripomenul, že ani s kofeínom to ľudia nesmú preháňať, pretože pri nadmernom užívaní môže mať jednak neblahé účinky na srdcovo-cievny systém a pri veľmi vysokých dávkach paradoxne utlmujúce účinky. "Čiže, také to priemerné, spoločensky, ale aj osobne únosné dávkovanie, je veľmi dôležité," zdôraznil.
Ľudia by mali piť kávu predovšetkým, keď sú zdraví. Ak sú chorí, či už trpia na srdcovo-cievne ochorenia alebo ochorenia zažívacieho traktu, ak majú duševné, neurologické poruchy, alebo ide o tehotné či dojčiace ženy, "nech konzultujú indikáciu alebo kontraindikáciu pitia kofeínovej kávy so svojimi lekármi. Ale zdraví ľudia v bežnom dávkovacom modeli by sa báť nemali". Rozsiahle klinické a vedecké štúdie potvrdzujú, že pravidelná konzumácia kávy znižuje riziko cukrovky 2. typu, má protinádorové účinky a pomáha pri prevencii Alzheimerovej choroby. Káva navyše obsahuje viac ako 200 zdraviu prospešných látok s antioixidačnou aktivitou.
Minárik priblížil, že na Slovensku je spotreba kávy v porovnaní so svetom nižšia, hlavne ak sa porovnávame s krajinami, kde sa pije veľa kávy, ako napríklad vo Švédsku či Fínsku. To bol aj jeden z dôvodov, prečo vznikol Inštitút kávy, ktorý by mal neutralizovať alebo zmenšiť obavy z kávy, ale aj priniesť pravdivé informácie, kedy je už káva a obsah kofeínu rizikový a u ktorých ľudí.
