Pod infarktom si síce obvykle predstavíme srdcový infarkt, ale v podstate sa týmto pojmom označuje odumretie tkaniva, ku ktorému dochádza, keď sa obmedzí prívod krvi do niektorého orgánu alebo tkaniva z tepny upchatej krvnou zrazeninou.
Srdcový infarkt patrí k najčastejším a najnebezpečnejším ochoreniam srdcovo-cievneho systému. Je tiež dôsledkom toho, že krvná zrazenina upchá niektorú z tepien, ktoré zásobujú srdcový sval krvou a kyslíkom.
Tepny a žily
Ľudské cievy sú ohrozené jedným z najrozšírenejších civilizačných ochorení – artériosklerózou. Je to dlhodobý proces zužovania alebo kôrnatenia ciev, ktorý súvisí prirodzene so starnutím. Prítomnosť rizikových faktorov - fajčenia a nezdravej životosprávy - môže tento proces výrazne urýchliť.
Artérioskleróza postihuje najmä tepny. Je to preto, lebo cievna stena tepien je vystavená omnoho vyššiemu tlaku, a tak sa aj skôr opotrebováva. Tepny privádzajú okysličenú krv zo srdca k orgánom a tkanivám a sú vystavené vysokému tlaku, ktorý vzniká pri sťahoch srdca. Žily, ktoré zbierajú odkysličenú krv, majú tenšie steny a krv v nich tečie pomaly a plynulo pod pomerne nízkym tlakom. Jediné žily, ktoré vedú okysličenú krv, sú štyri pľúcne žily.
Nalepený cholesterol
Vedecké výskumy preukázali, že už v detstve sa u väčšiny z nás začínajú na cievnych stenách ukladať usadeniny cholesterolu, vápnika, väziva, krvných buniek a podobne. Takto sa priesvit cievnej steny postupne zužuje a prietok krvi tepnou sa znižuje.
V záťažovej situácii, napríklad pri zvýšenej fyzickej námahe, potrebujú orgány a tkanivá viac okysličiť. To však nie je možné, lebo cez upchatú tepnu krv dostatočne nepreteká.
Jednoduchým príkladom je vodovodné potrubie zanesené vodným kameňom. Čím viac je upchaté, tým vyšší odpor kladie vode, ktorá v ňom prúdi a tým nižší prúd môže vytvoriť aj pumpa, ktorá vodu pumpuje.
Málo krvi = málo kyslíka a živín
Dôsledkom upchatej tepny je nedostatočný prísun krvi do orgánov a tkanív. Dochádza tak k ischémii – nedokrveniu, takže sa im nedostáva ani kyslíka a živín, ktoré krv prenáša.
Niekedy nedostatočné prekrvovanie postačuje - kým sa vo zvýšenej miere nenamáhame. Príkladom je pacient s artériosklerózou tepien, ktoré zásobujú dolné končatiny. Kým je v pokoji, môže byť prekrvovanie dostačujúce. Problém však nastáva napríklad pri rýchlejšej chôdzi, keď už obmedzené prekrvenie nestačí. Prejavom môžu byť bolesti lýtkových alebo stehenných svalov.
Po prerušení chôdze však bolesť zakrátko ustane a ak je chorý v pokoji, prekrvovanie je opäť postačujúce. U ľudí, ktorí vedú sedavý spôsob života, sa tak artérioskleróza nemusí dlhší čas prejaviť. Je to práve pre chýbajúcu fyzickú záťaž, pri ktorej by sa nedokrvenie odhalilo.
Kôrnatenie tepien tak môže nebadane postupovať až do fázy, keď sú cievy natoľko zúžené, že ani prekrvenie v pokoji nepostačuje a bolesti sa začnú objavovať, aj keď sa človek nehýbe.
A to je voda na mlyn pohrome v podobe infarktu. Úplné uzavretie niektorej z tepien spôsobí, že sa úplne preruší zásobenie tkaniva alebo časti niektorého orgánu kyslíkom a živinami. Ak sa prietok krvi včas neobnoví, následne tkanivo odumiera – nastáva infarkt. Ten môže okrem srdca postihnúť aj iné orgány.
Čo môžeme urobiť, aby sa nám neupchávali cievy
prestať fajčiť,
správnou životosprávou upraviť hladinu tukov v krvi,
liečiť si zvýšený krvný tlak a cukrovku,
nedovoliť, aby sme sa stali obéznymi,
hýbať sa,
snažiť sa ubrániť stresu.
Kto môže dostať infarkt
V podstate každý. Najmä ľudia vo vyššom veku, výnimkou však nie sú ani tridsiatnici.
Ale prečo práve ja? Podľa odborníkov odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, lebo mnohé ochorenia srdcovo-cievneho systému, aj infarkt, podmieňuje súčinnosť viacerých dejov, ktoré prebiehajú v ľudskom organizme. Na základe dlhodobého pozorovania veľkých skupín obyvateľstva sa zistilo, že u pacientov so srdcovým infarktom sa určité rizikové faktory vyskytujú omnoho častejšie a ich kombinácia umocňuje pravdepodobnosť vzniku ochorenia.
Ako to spoznám
Typickým a charakteristickým prejavom infarktu je bolesť za hrudnou kosťou. Pacienti ju najčastejšie opisujú ako hlbokú, zvieravú, tupú, pálčivú. Často zvykne vyžarovať do ramien, krku, ale aj čeľuste, zubov, uší či chrbta. Pripojiť sa môže nedostatok dychu, pocit ťažoby na hrudi, slabosť, človek sa spotí a srdce mu často nepravidelne búši. Lekári hovoria, že pacienti si pri opisovaní tejto bolesti často kladú zovretú päsť na hrudnú kosť. Veľmi zriedkavo sa môže stať, že srdcový infarkt bude celkom bez príznakov aj bez bolesti na hrudníku.
Koľko mám času
Celoslovenská analýza ešte z roku 2007 ukázala, že interval od vzniku príznakov po umiestnenie pacienta v nemocnici bol v priemere až neuveriteľných 220 minút! To znamená, že až príliš často o svojom horšom osude rozhodne samotný pacient.
Infarkt myokardu je smrteľné ochorenie, podľa odhadov ho neprežije asi tretina postihnutých. Polovica týchto úmrtí nastáva počas prvej hodiny od začiatku príznakov, teda ešte pred privolaním prvej pomoci.
Odborná liečba sa zakladá na čo najrýchlejšom spriechodnení upchatej tepny v srdci. Robí sa buď podávaním liekov, rozpúšťajúcich krvné zrazeniny, alebo takzvanou koronárnou angioplastikou. Ide o zákrok, pri ktorom sa pomocou katétra odstráni krvná zrazenina v srdci a zároveň sa ošetrí aj tepna, ktorá je zúžená a poškodená artériosklerózou.
Najčastejšie príznaky infarktu
silná nepoľavujúca bolesť na hrudi, ktorá trvá viac ako 20 až 30 minút,
pocit zhoršeného dýchania,
náhle spotenie,
nevoľnosť,
vracanie,
mdloby,
nepravidelný tep.
Čo sa udeje vo vašom tele
Infarkt je dôsledkom upchatia koronárnej tepny zrazeninou. Obvykle sa tak udeje v mieste, kde je na stene cievy usadenina.
Ak sa usadenina poruší, začnú sa v tomto mieste hromadiť krvné doštičky a vytvoria zrazeninu.
Tá nakoniec tepnu úplne upchá. Bezprostredným podnetom môže byť nadmerná fyzická námaha, rozčúlenie alebo aj cigareta.
Časť srdcovej svaloviny – myokardu – ktorú tepna zásobuje, postupne nenávratne odumiera, ak sa prietok rýchlo neobnoví. V mieste poškodenia vznikne jazva, ktorá však už nemá funkčné vlastnosti srdcovej svaloviny.
Znižuje sa celková funkcia srdca ako pumpy. Čím väčšia časť svaloviny srdca sa poškodí, tým závažnejšie je aj zníženie celkovej funkcie srdca. V akom rozsahu bude tkanivo poškodené, závisí od toho, ako rýchlo sa obnoví prietok krvi v upchatej tepne.
Adepti na smrť
Bažíte po úspechu a tlačí vás čas? Lepšie vyhliadky na prežitie ako vy má flegmatik.
Stres patrí k výrazným rizikovým faktorom. Najmä ak je dlhodobý, zvyšuje hladinu stresových hormónov. To kladie vyššie nároky na zásobovanie tkanív a orgánov kyslíkom a živinami, takže je viac zaťažovaná aj obehová sústava.
Podľa výsledkov výskumov sú na srdcový infarkt náchylnejší ctižiadostiví ľudia bažiaci po úspechu, ktorí sú neustále v časovej tiesni. Naopak, flegmatickejší, vyrovnaní a pokojní ľudia dostanú srdcový infarkt menej často.
Prvá pomoc
Pri podozrení na srdcový infarkt je veľmi dôležité čo najrýchlejšie zavolať odborníkov. Do príchodu rýchlej zdravotníckej pomoci však okolie nemá nečinne čakať. Kto je nablízku, môže poskytnúť prvú pomoc.
Chorému môžete podať pod jazyk nitroglycerín (slúži na roztiahnutie ciev) a nechať ho rozpustiť alebo použiť niektorý z nitroglycerínových sprejov. Keďže takéto niečo doma zvyčajne nemáte, môžete prípadne podať aspoň tabletu kyseliny acetylsalicylovej (aspirín, anopyrín, acylpyrín).
Postihnutý človek by mal ostať v pokoji, nemal by jesť, piť, nesmie fajčiť.
Ľudia v blízkosti by mali byť pripravení na oživovanie v prípade bezvedomia – masáž hrudníka a dýchanie z úst do úst.
Nebezpečné ráno
Stres za volantom dokáže zdravého človeka premeniť na chorého. Nie je jedno ani to, kedy šoférujete
Kardiovaskulárne riziko niekoľkonásobne narastá a môže sa prejaviť aj zvýšením tlaku krvi. Podľa odborníkov môže vzostup srdcových frekvencií na kritické hodnoty spôsobiť už aj telefonovanie za volantom, napríklad v kombinácii so šmykľavou vozovkou.
Podľa lekárov nie je vhodné sadať za volant príliš skoro ráno, bez raňajok a ešte aj s energetickým nápojom v prázdnom žalúdku. Okamžite začne stúpať pulz a nie je nič mimoriadne, ak jeho frekvencia stúpne aj nad 160, čo je oproti optimálnym 75 obrovský rozdiel.
Medzi štvrtou a šiestou
Nielen u vodičov, ale aj vo všeobecnosti je podľa lekárov najvyššie riziko srdcovo-cievnych príhod medzi štvrtou a šiestou ráno. Čakáte od svojho tela skrátka veľa, je to, akoby ste chceli plný výkon od studeného motora auta.
Podľa kardiológov nie je vhodné, aby v takú skorú rannú hodinu šoférovali pacienti s vysokým tlakom krvi. Ak je to nevyhnutné, mali by si prispôsobiť užívanie liekov. Obvykle ich totiž užívajú okolo ôsmej ráno, takže ak sadnú za volant o šiestej, v čase najväčšieho rizika srdcovo-cievnych kolapsov, sú viac ohrození.
Energetické nápoje? Cesta do pekla
Situáciu len zhoršia, zvlášť ak ich vypijete nalačno. Je to obrovská záťaž pre srdce, únava sa neodstráni, len zastrie. Profil tlaku krvi a tepovej frekvencie zdravého človeka sa vplyvom jazdy a stresu mení na profil kardiaka. Podľa rady lekárov by sme mali šoférovať, iba keď sme v dobrej psychickej a fyzickej kondícii. Počas jazdy neriešte problémy, netelefonujte a pred cestou sa naraňajkujte.
Čo môžem a čo nie po infarkte:
Fajčenie – rozhodne nie.
Alkohol – áno, ale s mierou, pohár červeného vína neuškodí. (Množstvo čistého alkoholu v jednotlivých nápojoch sa udáva v jednotkách, jedna jednotka je napríklad tri decilitre vína alebo tri centilitre 40-percentného destilátu. Mužom sa odporúčajú najviac tri jednotky za deň a ženám maximum dve jednotky za deň.)
Káva, čaj – áno, s mierou, tieto nápoje nepredstavujú riziko pre ochorenia srdca a ciev, ak sú veľmi silné, u citlivých osôb môžu spôsobiť zrýchlenie tepu a zvýšenie tlaku.
Sex – po prekonaní infarktu bez výraznejších komplikácií nie je problém vrátiť sa k sexuálnemu životu obvykle do troch-štyroch týždňov. U väčšiny pacientov netreba meniť sexuálne návyky. Ak sa predsa len objavia ťažkosti, poraďte sa s lekárom, príčina môže byť nielen objektívna, ale aj psychického charakteru.
Kúpanie, sprchovanie – žiaden problém, avšak pozor na príliš vysokú, ako aj príliš nízku teplotu vody.
Cestovanie – áno,aj letecky, pri dlhších cestách si však urobte každé dve-tri hodiny prestávku a poprechádzajte sa.
Športovanie – veľmi žiaduce, avšak záťaž dávkujte postupne a pozor aj pri výbere športu, poraďte sa s lekárom.
Dovolenka – áno, ale vyhýbajte sa klimatickým extrémom (trópy, silné mrazy), spočiatku nie je vhodný ani pobyt v nadmorskej výške viac ako 1000 metrov.
Návrat domov
Mnohí po prekonanom infarkte po návrate z nemocnice majú často pocit, že ich život už za veľa stáť nebude, lebo sa v mnohom budú musieť obmedzovať. Nezriedka sa obávajú, že sa napríklad nebudú môcť vrátiť do zamestnania, nebudú môcť viesť plnohodnotný sexuálny život, športovať, letieť lietadlom či dať si svoju obľúbenú šálku kávy.
Dôležité je aj doma dôsledne pokračovať v liečbe a správne užívať lieky. Súčasťou uzdravovania je dostatok spánku a odpočinku. Návrat do zamestnania je u pacientov s nekomplikovaným infarktom obvykle možný počas jedného-dvoch mesiacov. V prípade závažnejších komplikácií sa môže stať, že určité typy zamestnania, najmä tie, čo si vyžadujú veľkú fyzickú záťaž, nebudete môcť po infarkte vykonávať.
