FOTO – AUTOR
Isté je, že niektoré trvalky sa dožívajú až matuzalemského veku. Snežienky, modrice, korunky, ľaliovky a predovšetkým gypsomilky, ďalej mliečniky, pivonky, ale aj mnohé ďalšie sa dožívajú aj viac než 50 rokov.
Nejednoznačné je určenie takzvaného krátkeho života trvaliek. Niektorí odborníci uvádzajú, že na jednom stanovisku nevydržia viac ako 4 až 5 rokov, iní tvrdia, že v záhrade na jednom mieste môžu zotrvať 10 ba aj viac rokov. Týka sa to napríklad srdcovky (Dicentra) , prvosienky bezbyľovej (Primula acaulis), vlčieho bôbu (Lupinus polyphyllus).
Chybné údaje o ich relatívne krátkom veku pravdepodobne pochádzajú z oblastí, kde im nedokázali vytvoriť alebo nemajú dostatočne priaznivé životné podmienky. Obdobie kvitnutia môžeme niekedy úplne jednoduchým spôsobom predlžovať, prípadne regulovať. Rez krátko po odkvitnutí zabraňuje tvorbe semien a núti rastliny k opätovnému kvitnutiu. Trvalky remontujú, to znamená, že rastliny po určitom čase prichádzajú znova do fázy kvitnutia. Sem môžeme zaradiť stračie nôžky (Delphinium), vlčí bôb (Lupinus polyphyllus), gypsomilu, zvončeky karpatské (Campanulla carpatica), ale aj obyčajnú ružu. Odstraňovaním pukov môžeme oddialiť kvitnutie o dva až tri týždne, ale dá sa načasovať aj na neskoršie obdobie. V takom prípade to vyžaduje poznať biológiu druhu a zároveň rastline vytvoriť podmienky jej domovského prostredia. (mm)
