Aj podľa odborníkov sa epileptici často stretávajú s nevhodnými reakciami okolia. Nie je zriedkavosťou, že ak napríklad pacient dostane epileptický záchvat na verejnosti, okolie záchvat považuje za dôsledok intoxikácie alkoholom. Ľudia sa často aj preľaknú a namiesto poskytnutia prvej pomoci odídu, prípadne nevhodným poskytnutím prvej pomoci skôr ublížia ako pomôžu.
Epileptici sa často stretávajú aj s problémami v zamestnaní. Dôsledkom sú rôzne obmedzenia a ich sociálna izolácia. Spustenie záchvatu je podľa odborníkov nielen biologický, ale aj sociálny a psychologický problém. Ak je však liečba vhodne nastavená, nemusí to znamenať, že u chorého budú záchvaty automatickou súčasťou jeho života.
Príčiny známe i neznáme
Epileptický záchvat je typickým a najznámejším prejavom tohto ochorenia. Okrem záchvatu to však môžu byť aj krátke epizódy zmeneného vedomia. Niekedy sú prejavy aj celkom nepatrné, laik ich ani nemusí rozpoznať – môže to byť kŕčovitý stav, nekoordinované pohyby, prechodné zvláštne správanie a pod. Tieto prejavy má na svedomí abnormálna elektrická aktivita v mozgu.
Príčiny ochorenia lekári často nevedia odhaliť. V niektorých prípadoch to môže byť napríklad infekcia, úraz, náhla mozgová príhoda, nádory na mozgu, cievne ochorenia, chemická nerovnováha, úlohu zohráva aj genetika. Podľa toho, či abnormálna elektrická aktivita postihne celý mozog alebo len jeho časť, odlišujeme dva typy epileptických záchvatov – ložiskové a generalizované. Podľa toho, o aký typ záchvatov ide, stanoví lekár aj druh liečby.
Epilepsia je najčastejším neurologickým ochorením mozgu, v Európe každý rok pribúda asi 300 000 takýchto pacientov, v súčasnosti je ich v Európe viac ako 6 miliónov. Na Slovensku máme podľa prieskumov asi 20 – 70 epileptikov na 100 000 obyvateľov.
Nie vždy liečba zaberá
Podľa lekárov by väčšina epileptikov mohla pri správne nastavenej liečbe viesť každodenný život bez obmedzení. Podľa údajov Európskej komisie však až 40 % epileptikov v Európe nedostáva správnu liečbu. Čo je príčinou? Môže to byť nesprávna diagnostika, nevhodne zvolené lieky, nesprávne dávkovanie, niekedy je dôvodom aj to, že pacient nedodržiava predpísanú liečbu.
Podľa lekárov sú však aj skupiny pacientov, ktorí na liečbu nereagujú ani po dlhodobom testovaní a vystriedaní viacerých kombinácií liekov. Doc. MUDr. Vladimír Donath, PhD., prednosta Neurologickej kliniky NsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici uvádza, že nastaviť optimálnu liečbu je zdĺhavý proces a niekedy trvá aj dva roky, kým sa nájde správny liek alebo kombinácia liekov.
Ak sa ani počas takého dlhého obdobia nenájde vhodná liečba, lekári takýchto pacientov označujú ako farmakorezistentných. Takýchto pacientov je podľa odborníkov v súčasnosti okolo 37 %. „Základným problémom súčasnej liečby je pomerne rozsiahla skupiny kanálov v mozgu, ktoré sú odlišné svojou štruktúrou a mechanizmami činnosti. Preto je často ťažké nájsť tú správnu molekulu, ktorá by ovplyvnila činnosť toho správneho kanála,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomír Lipovský, PhD. z I. neurologickej kliniky SZU, FN Bratislava.
Od 1. októbra je slovenským epileptikom k dispozícii nová liečba. Jej význam spočíva v unikátnom účinku a môže pomôcť pacientom dosiahnuť stav bez záchvatov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu. MUDr. Lipovský vysvetľuje, že novú liečbu možno kombinovať s akýmikoľvek existujúcimi liekmi a môže byť prínosná aj pre tých pacientov, u ktorých bola liečba doposiaľ dostupnými antiepileptikami neúčinná alebo nedostatočne účinná.
