Bastión IV patrí Slovenskej správe ciest. Na pôdoryse asanovaného rondelu bola postavená nová administratívna budova s pôvodnými architektonickými prvkami a hmotami. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
va UNESCO.
Pamiatkari dávno vedia, že táto šanca je podmienená spoluprácou slovenskej a maďarskej strany. „Väčšiu iniciatívu momentálne vyvíja maďarská strana, navyše tento rok zasadá medzinárodná výberová komisia UNESCO práve v Budapešti. U nás sme boli aktívnejší skôr pred rokom 1989, ale s myšlienkou zápisu sme prišli prví ešte v roku 1990,“ hovorí prednosta mestského úradu v Komárne Ľudovít Gráfel.
Monoštorská pevnosť na území Maďarska, podstatne menšia ako naša, bola obsadená sovietskymi vojskami v roku 1956. Po ich odchode sa začala veľmi intenzívne obnovovať a prispôsobovať k čo najlepšiemu využitiu pre cestovný ruch. Podarilo sa to aj vďaka založeniu neziskovej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej má zastúpenie päť subjektov: ministerstvo obrany, kultúry, mesto, Fond národného majetku a okres.
Objekty na našom území prevzala československá armáda začiatkom 20. storočia. Po roku 1948 ich postupne odovzdávala do správy iným subjektom, ktoré ich využívali ako sklady či prevádzkarne. Väčšinu z nich v zdevastovanom stave prevzalo mesto. Po roku 1968 si sovietske vojská postavili baraky priamo vo vodných priekopách. Ministerstvo obrany v súčasnosti stále spravuje nefunkčnú Starú a Novú pevnosť, o ktorú mesto tiež prejavilo záujem, no prostriedky na obnovu nemá. Každoročne však v týchto priestoroch organizuje dni otvorených dverí, počas ktorých obe pevnosti navštívi niekoľko tisíc návšteníkov.
Zápis do zoznamu UNESCO neprináša žiadne finančné výhody. Každá krajina pristupuje k problému veľmi opatrne, lebo si je vedomá, že musí zaručiť revitalizáciu, ochranu a obnovu historického objektu. „Mesto sa usiluje riešiť situáciu za pomoci silných investorov,“ hovorí Ľ. Gráfel. „Ako bývalý pamiatkar som sa takmer dvadsať rokov usiloval o to, aby sa všetky objekty zrekonštruovali do pôvodnej podoby. Neskôr som musel popustiť. Pamiatky musia žiť. Samozrejme, ich najlepšou funkciou by bola tá pôvodná - ale nemôžeme mať všade armádu.“
(ea)
