KRESBA - FERO GULDAN
Nedávno som však prekvapil aj sám seba. Neodmietol som návrh svojich blízkych, aby som sa išiel okúpať v jazere na okraji mesta. Už v detstve som počas týchto činností trpel. Dopraviť sa totiž na inkriminované miesto bol nadľudský výkon. Jeden autobus za hodinu, stotisíc vodychtivých pasažierov tlačiacich sa do neho. Pri jazere tisíc diek, tisíce vykrikujúcich tučných spotených tiel vo vode. Jeden stánok na pivo a toalety, za ktoré by sa hanbili možno aj primáti. Možno hyperbolizujem. Ale predsa, do pamäti sa vždy uloží nielen reálny stav, ale aj pocity, zážitky, a to dodáva obrazu celok. Nechápal som, prečo sa človek v horúčave, za takých podmienok, musí trestať? Veď už aj vtedy nám doma tiekla voda, tak prečo sa za ňou trepať inam?
Nedávno som teda znova cestoval k jazeru. Po rokoch. Auto som mal nechať doma, aby som sa mohol pri sledovaní západu slnka osviežiť nápojom podľa svojho gusta. Smäd totiž uhasínajú najmä tie horkasté.
Cesta dlhá, nekonečná. Zo stredu mesta musím trikrát prestúpiť. Električka, autobus, a potom znovu električka. Kedy a ako nastúpiť, prestúpiť, na to človek príde, len keď je jasnovidec.
Pri jazere je stánkov s občerstvením veľa. Viditeľne mladšiemu výčapníkovi vykám, on mi tyká. To ale dobre vyzerám! Po chodníčku plážovom kráčam, kľučkujem s autami. Jedno väčšie ako druhé. Asi neviem, že už otvorili tú novú autostrádu, čo „líže“ Zlaté piesky.
Sedím na lavičke povedľa detskej preliezky. Skoro sa stmieva. Prichádza niekoľko mužov a po rohoch preliezky púšťajú svoje tekutiny. Určite tam vidia strieborné, nerezové pisoáre s mydlovou penou, lebo sa pritom tvária neskonale šťastne. A ja, človek bez fantázie, vidím len tú detskú preliezku a džavotajúce deti, ktoré počas dňa na nej cvičili gymnastiku. Opatrných rodičov, čo úzkostlivo strážia pohľadom svoje ratolesti.
Som veľmi prekvapený. Veľa sa za tie roky zmenilo. V kempingu je aj pomerne dosť valutových, alias eurových cudzincov. Možno tiež všetko vidia inak ako ja. Čo sa čudujem, že ničomu nerozumiem, keď v lete len sedím doma. LACO KERATA
