Podľa chôdze možno spoznať, akí sme

Každá matka rozozná na diaľku svoje dieťa podľa toho, ako beží. Rovnako neomylne podľa zvuku krokov spozná, že sa vracia jej manžel, hoci ešte ani neotvoril dvere od bytu. Zatiaľčo niekto ťažko dopadá na päty a „dupe“ ako zajac, iný cupitá po špičkách, že ho ani nepočuť. Aj keď každý môže svoju chôdzu vylepšiť, jej základný charakter sa mení len veľmi ťažko.

Spôsob kladenia nôh je pre jednotlivého človeka rovnako charakteristický ako napríklad odtlačok palca, tvrdia antropológovia. Zodpovedá stavbe tela, ako aj povahovým vlastnostiam, ktoré sa do značnej miery prenášajú z generácie na generáciu.

Ak čaptala babička aj mama, nemôžu od svojej vnučky a dcéry očakávať, že bude mať mačací krok ako Naomi Cambell. Jediné čo môžu urobiť, je zavčasu zájsť za ortopédom a s jeho pomocu sa pokúsiť zachrániť, čo sa dá. Cvičením či voľbou vhodnej obuvi, športu a zamestnania možno zaručiť, že sa určité nedostatky odstránia, korigujú. Kto má plochú nohu, nemal by určite pomýšľať na čašnícku rovnošatu, kto má vysoký priehlavok - nemal by sa stať zahradníkom, pretože ten veľmi často pracuje v drepe, čo túto časť nohy ešte viac ničí.

Nohy do X väčšinou vytvaruje obezita už v detstve, u žien zase časté pôrody. Muži s úzkou panvou, ktorých nohy pripomínajú zase písmeno O, by sa nemali stať profesionálnymi fiutbalistami alebo žokejmi. Chôdza veľmi často prezradí aj charakter – na to, či sa človek životom vznáša alebo krivká, majú do značnej miery vplyv aj jeho povahové vlastnosti, či momentálne nálady: smútok, radosť, únava či životný elán.

Jemní a ustrašení ľudia obyčajne robia drobné krôčiky, introverti našľapujú špičkami k sebe, naopak dlhý krok s chodidlami od seba je typický pre spontánnych a odvážnych, alebo pre tých, ktorí majú z niečoho radosť. uj