Svojím tvarom pripomína motýľa a patrí k najdôležitejším orgánom. Je žľazou s vnútorným vylučovaním – znamená to, že hormóny, ktoré produkuje, vylučuje priamo do krvi. Ochorenia tohto orgánu patria k najčastejším a obvykle je to buď hyperfunkcia – nadmerná produkcia hormónov alebo hypofunkcia – znížená produkcia.
Čo je vlastne úlohou tohto orgánu? Má zhromažďovať jód, ktorý potrebuje k tvorbe dvoch hormónov – thyroxinu a trijodthyroninu. Tieto hormóny sú veľmi dôležité, pretože majú vplyv na množstvo rôznych dejov prebiehajúcich v organizme. V rámci prevencie je preto dôležité občas kontrolovať hladiny hormónov v krvi.
Ako u mnohých iných ochorení, aj tu úspešnosť liečby do značnej miery závisí od toho, či je ochorenie včas diagnostikované. Obvykle si s ochoreniami štítnej žľazy zvykneme spájať zmenu jej veľkosti. Viditeľné zväčšenie sa označuje ako struma. Stáva sa tak však len v určitých prípadoch a nie u všetkých pacientov.
Ako sa ochorenia prejavujú
Endokrinologička Darina Malacká z Endokrinologickej ambulancie v Bratislave vysvetľuje, že klinické prejavy ochorení štítnej žľazy sú veľmi pestré, môžu ich napodobňovať iné ochorenia, najmä ženami často vnímaný tlak v oblasti hrdla nemusí spôsobovať struma, ale aj psychický stres.
Príznaky pri zníženej činnosti:
- dlhodobá, zhoršujúca sa únavnosť a nevýkonnosť,
- zábudlivosť,
- zimomrivosť,
- sťažené vyprázdňovanie,
- sklon k depresii.
Príznaky pri zvýšenej činnosti:
- nadmerná potivosť,
- búšenie srdca,
- sklon k poklesu telesnej hmotnosti napriek dobrému apetítu,
- častejšie stolice,
- svalová slabosť,
- tras prstov rúk a nôh.
Pri nekomplikovanej difúznej - zväčšenej alebo uzlovej strume podľa lekárky väčšinou chýbajú klinické prejavy. Ak má väčšie rozmery, niekedy môžeme vidieť alebo nahmatať hrvoľ v dolnej časti krku, alebo na niektorej strane krku. „Pocity sťaženého dýchania alebo prehĺtania sú prítomné len pri strumách veľkého rozsahu, ktoré často zasahujú za kľúčne kosti a do hrudného otvoru. Náhle vzniknutý uzol – hrvoľ na niektorej strane krku môže signalizovať naplnenie jednoduchej cysty v štítnej žľaze, ale aj nádorové ochorenie,“ vysvetľuje Darina Malacká.
Rizikové faktory
Ochorenia štítnej žľazy majú na svedomí viaceré faktory, hovoríme teda o multifaktoriálnom ochorení. Spomedzi najvýznamnejších je to najmä dedičnosť, ktorá sa podľa lekárky uplatňuje pod vplyvom faktorov prostredia rôznym spôsobom a v odlišnom čase u rôznych pacientov. Aký je dôvod?
Lekárka vysvetľuje, že je to preto, lebo tkanivo štítnej žľazy tvoria viaceré skupiny buniek, ktoré odlišne reagujú na príjem jódu a aj na iné vplyvy. Spočíva v tom aj úskalie prevencie ochorení tohto orgánu. Endokrinologička konštatuje, že cielená prevencia nie je možná, mali by sme však dbať na dostatočný príjem jódu. „V našej krajine sme to dosiahli od polovice 60. rokov minulého storočia, keď sa celoplošne zaviedla jódová profylaxia, teda obohacovanie kuchynskej soli jódom,“ hovorí lekárka.
Dodáva, že výskyt difúznych a uzlových strúm (zväčšenia štítnej žľazy) z dôvodu nedostatočného príjmu jódu sa po tomto opatrení v našej krajine podstatne znížil.
Ženy trpia častejšie
Ochorenia štítnej žľazy sa až dvakrát častejšie vyskytujú u žien ako u mužov. Dôvodov je viacero. Podľa vedcov je to predpoklad, že estrogény môžu čiastočne blokovať prestup jodidu do buniek štítnej žľazy, čím sa vysvetľuje častejší výskyt strumy u žien.
Významným spúšťacím rizikovým faktorom je tak napríklad obdobie tehotenstva, dojčenia a neskôr menopauzy u žien. „Vtedy sa pod vplyvom hormonálnych zmien môže demaskovať štrukturálna alebo funkčná porucha štítnej žľazy. Imunitný systém žien je citlivejší na faktory, ktoré menia funkciu jeho jednotlivých zložiek, vrátane autoimunity,“ hovorí lekárka.
Podľa vedeckých predpokladov môže byť aj dlhodobý psychický stres spúšťačom rôznych ochorení štítnej žľazy, keďže okrem iného oslabuje aj imunitu.
Vplyv prostredia
K najdôležitejším vplyvom patrí v prvom rade príjem jódu v potrave. Lekárka varuje, že ak ho budete prijímať nadbytočné množstvo napríklad konzumáciou príliš veľkého množstva morských rýb, morských rias, alebo doplnkov výživy s vysokým obsahom jódu, ale i soli, môže dôjsť k závažným poruchám funkcie štítnej žľazy u predisponovaných osôb. K jej nadmernej alebo nedostatočnej činnosti.
Aj nadmerná konzumácia niektorých druhov zeleniny, ktoré obsahujú tzv. strumigény, môže viesť k narušenej tvorbe hormónov štítnej žľazy. Je to napríklad kapusta, kel, karfiol, kaleráb, ďatelina, maniok, menej cibuľa a cesnak.
Lekárka upozorňuje, že nebezpečné môžu byť aj rôzne chemikálie, najmä polychlórované bifenyly, insekticídy, pesticídy a ftaláty z PVC, ktoré pôsobia kancerogénne, ale aj strumigénne, čiže vyvolávajú rast štítnej žľazy. Do prirodzenej tvorby a účinku hormónov štítnej žľazy môžu zasahovať aj niektoré lieky, napríklad na srdcové arytmie.
Optimálny denný príjem jódu: u dospelých 150 ug, u tehotných žien 200 ug.
Vyšetrenia už u novorodencov
Budúce matky sa nemusia obávať, už u novorodencov sa zisťuje, či ich štítna žľaza dostatočne pracuje. Na Slovensku je dlhodobo rozpracovaný a aj do praxe úspešne zavedený hormonálny skríning vrodených porúch štítnej žľazy.
Endokrinologička Darina Malacká upresňuje, že novorodencom sa na štvrtý až piaty deň po narodení odoberá krv na vyšetrenie regulačného hormónu TSH. Ak sa zistí nedostatočnosť štítnej žľazy, lekári matku aj s novorodencom predvolajú na podrobnejšie vyšetrenie. Takto sa včas zachytia vrodené formy funkčnej nedostatočnosti štítnej žľazy.
„Zahájením substitučnej (náhradnej) liečby sa predíde vážnemu poškodeniu funkcií mozgu a intelektu dieťaťa, ktoré sa potom vyvíja ako jeho zdraví rovesníci,“ hovorí endokrinologička.
