August je nielen čas zberu, ale aj výsevu niektorých druhov, ktoré prispievajú k plynulosti zásobovania nášho stola zeleninou.
Druhá úroda
Na záhon vysievame zimný šalát, ktorý ako planty presádzame a na začiatku októbra už ružice môžeme konzumovať. V tomto mesiaci je vhodný čas aj na letný výsev cibule, ktorá je určená na prezimovanie a na skorý jarný konzum. Vysievame ju husto, do riadkov 20 – 25 cm širokých, nejednotíme ju, pretože časť z nej vymrzne. Pretrhávať ju začneme až na jar s využitím v kuchyni. Do mrazov narastie do hrúbky ceruzky.
Do 15 – 30 cm širokých riadkov vysádzame špenát, ktorý je za dva mesiace vhodný na zber. Je čas aj na vysievanie semien valeriánky poľnej a semien pažítky. Môžeme pokračovať v postupných výsevoch reďkovky.
Zber zeleniny
Na ružičkovom keli vylomíme vrcholovú časť, aby sila išla na tvorbu ružičiek, ktoré sú založené v pazuchách listov. Koncom mesiaca ukončujeme aj rast rajčiakom a to tak, že im vyštipujeme, odstraňujeme vrcholy aby už nekvitli, pretože tým sa vyčerpávajú a plody už na rastline nedozrejú, lebo k tomu potrebujú aspoň 60 dní.
Koreňovú zeleninu – mrkvu, petržlen, pór pre potreby kuchyne netrháme zaradom, rastliny pretrhávame, aby sa tie ostatné mohli dobre vyvíjať. Nie je vhodné túto zeleninu získať rýľovaním, lebo narušíme rast viacerých koreňov, ale v predstihu hriadku dobre zavlažíme a koreň, ktorý sme si vyhliadli vytiahneme za vňať.
Listy nad dvíhajúcim sa karfiolom zalamujeme, aby ružice nezožltli od slnka. Fazuľku, papriku, uhorky zberáme často, aby plody neprezrievali a tým nebrzdili vývoj ďalším.
Nedostatok vápnika
Jedným z najvýznamnejších prvkov, ktorý ovplyvňuje úrodnosť je vápnik, ktorý je v pôde zväčša viazaný vo forme uhličitanov. Ich zastúpenie si môžeme orientačne zistiť tak, že do plytkého porcelánového tanierika vložíme lyžičku rozdrobenej vysušenej zeminy, na ktorú nakvapkáme niekoľko kvapiek konzumného octu. Keď pozorujeme na pôde slabé, krátke šumenie, obsah uhličitanov je do 1 %. Silnejšie šumenie prezrádza obsah nad 1 % a pôdy bohaté na vápnik šumia silno a dlhšie.
Slabá prítomnosť uhličitanov sa prejavuje nádorovitosťou na koreňoch hlúbovín. Vtedy treba začať s vápnením pôdy hneď po zbere zeleniny a kvetov. Zvyčajne pôdu vápnime tri roky po sebe počas jesenného rýľovania. Ako zdroj môžeme použiť mletý vápenec z ktorého na jeden ár zapracujeme 15 – 20 kg. Pri vápnení páleným vápnom postačujú nižšie dávky.
V auguste máme po zbere veľa zelenej hmoty, ktorú je vhodné kompostovať. Zvyšky a odpady rastlín so zemou a vápnom vrstvíme do hroble. Na dobré vyzretie potrebuje kompost tri roky. Preto je vhodné mať ho rozdelený v troch kôpkach, ktoré postupne po roku zužitkovávame. MARIÁN MARÁK
FOTO SME – ĽUBOMÍR ŠIMNA
