Tu šetrenie naozaj nie je namieste, pretože pleseň, respektíve jej sekundárne metabolity - toxické produkty, tzv. mykotoxíny, prenikli celou potravinou, aj keď to nie je vidno. Takúto potravinu „neopravíte“ ani tepelnou úpravou, mykotoxíny, ktoré pleseň vyprodukovala totiž dokážu odolávať aj vysokým teplotám, dokonca až do 300 ºC. Mykotoxíny teda „prežijú“ všetky spôsoby tepelnej úpravy pokrmov, ale aj destiláciu pri výrobe slivovice, marhuľovice a pod.. Tepelnou úpravou zničíte pleseň a jej spóry, nie však jedovatý produkt – mykotoxíny.
Rôzne ochorenia
Konzumáciou potraviny „načatej“ plesňou teda riskujete poškodenie zdravia. Spočiatku nemusíte nič spozorovať, plesne na rozdiel od baktérií nepôsobia okamžite, ale mykotoxíny pôsobia pomaly a môžu sa podieľať na vzniku rôznych chronických ochorení. Poškodzujú napríklad pečeň, obličky, môžu vyvolávať poruchy plodnosti, krvácanie, oslabovať srdcovo-cievny či nervový systém, imunitu, môžu sa podieľať aj na vzniku nádorových ochorení a pod.
Plesne majú rady vlhko, ale dokážu sa množiť aj v menej vlhkom prostredí, nájdeme ich na povrchu džemov, na chlebe, cereáliách či celozrnnom pečive, ale aj na zvlhnutej múke, maku, sóji, jogurtoch či mliečnych výrobkoch a napádajú aj mäkké ovocie a zeleninu.
K najnebezpečnejším mykotoxínom patria alfatoxíny. Podieľajú sa na vzniku rakoviny pečene pečene. Najčastejšie ich produkuje pleseň v sóji, arašidoch a podobných surovinách, ktoré sa obvykle dovážajú z vlhkých trópov.
Triediť už pri príprave
Ak sa chystáte zavárať či variť lekvár, dôkladne ovocie a zeleninu preberte a používajte len bezchybné kusy. Takisto nezabúdajte na dôkladnú čistotu a hygienu pri príprave, aby ste zlikvidovali plesne a ich spóry. Z tohto dôvodu je dôležitá aj dostatočná tepelná úprava, prípadné prítomné spóry sa tepelnou úpravou zlikvidujú, nebudú môcť vyklíčiť a následne produkovať toxíny. Pravidelne treba aj čistiť chladničku, aby ste zabránili už prítomným plesniam šíriť sa na ďalšie potraviny.
