Najrozšírenejším typom sú respiračné alergie, ktorými v Európe v súčasnosti trpí viac ako 150 miliónov pacientov. "Prognózy odborníkov dokonca hovoria, že v nasledujúcom desaťročí počet Európanov trpiacich niektorou formou respiračnej alergie stúpne o ďalších 100 miliónov," uviedla pre TASR hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica Mária Tolnayová.
Vzhľadom na počet chorých aj nelichotivé prognózy začali venovať odborníci v Európe tejto problematike veľkú pozornosť a relevantné inštitúcie a organizácie vyzývajú predovšetkým na lepšiu informovanosť laickej verejnosti. Ako dodala Tolnayová, dôvod týchto apelácií tkvie v tom, že respiračné alergie, ktorými trpí približne jeden zo štyroch Európanov a z nich zhruba 20 percent ťažkou formou, negatívne ovplyvňujú bežné aktivity ľudí, kvalitu spánku, pozornosť, pamäť, myslenie aj produktivitu práce.
Odhaduje sa, že alergická nádcha a astma majú v Európe každoročne za následok viac ako 100 miliónov zameškaných pracovných dní a dní školskej dochádzky.
Podľa slov Janky Lafférsovej z odboru lekárskej mikrobiológie RÚVZ zmeny v životnom prostredí, narastajúca urbanizácia, fajčenie - aj pasívne, či zmeny stravovacích zvyklostí sú faktormi podporujúcimi rozvoj alergií. "Znečistenie ovzdušia síce nie je prvotnou príčinou alergických prejavov, ale výrazne môže ovplyvniť priebeh alergie.
Alergická nádcha sa síce nepovažuje za závažné ochorenie, ale má výrazný vplyv na kvalitu života alergika, jeho psychický stav i výkony v zamestnaní alebo v škole," konštatovala Lafférsová. Dodala, že tieto dôsledky, vrátane nutnosti pravidelnej medikácie, sú zohľadňované až v posledných rokoch. V rámci Národného programu podpory zdravia (NPPZ) má aj slovenské verejné zdravotníctvo zakomponované dlhodobé projekty a programy, ktoré majú prispieť k zlepšeniu životného prostredia, životného štýlu a prevencii civilizačných ochorení. V tejto oblasti je jedným z dôležitých projekt Peľovej informačnej služby (PIS).
Ako Lafférsová priblížila, v rámci prevencie je pre alergológov i alergikov dôležitá dostupnosť presných a včasných informácií o obsahu organických častíc, najmä peľu a spór, v ovzduší. Tieto informácie poskytuje práve PIS prostredníctvom svojich monitorovacích staníc ako na Slovensku, tak aj v Európe. "Verejné zdravotníctvo v rámci svojej činnosti venuje pozornosť tejto oblasti už dávnejšie, čoho dôkazom je aj obnovenie činnosti monitorovacích staníc PIS pod gestorstvom verejného zdravotníctva," poznamenala.
Na základe podpory vedenia RÚVZ Banská Bystrica vznikla v roku 2002 nová monitorovacia stanica. Pôvodné stanice PIS, ktoré vznikli na Slovensku po roku 1993 v spolupráci s Českou republikou, začali zanikať pre nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie. Od roku 2006 skúšobne začal fungovať peľový monitoring aj v Bratislave, Nitre, Trnave, Košiciach a Žiline. Koordináciu činnosti PIS v SR od roku 2006 zabezpečuje v zmysle zákona RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici.
Ako Lafférsová pokračovala, presným určením najvhodnejšieho termínu začiatku liečby, a tiež jej ukončenia po sezóne, je okrem minimalizácie až dočasnej eliminácie zdravotných problémov alergika možné ušetriť aj značné finančné prostriedky. A to najmä vďaka cielenej diagnostike i správne načasovanej liečbe. "Z toho dôvodu sme sa v spolupráci s UCB inštitútom pre alergiu podieľali na príprave a priamej realizácii projektu ALERGIA, ktorý priniesol jedinečný spôsob medializácie peľového spravodajstva na www.alergia.sk a s ním spojených nadštandardných služieb pre laickú i odbornú verejnosť," zdôraznila Lafférsová.
V rámci špecializácie odbornej činnosti sa oddelenie Biológie životného prostredia (BŽP) banskobystrického RÚVZ venuje aj rozširovaniu diagnostiky ďalších alergénov v životnom prostredí. Vo vnútornom prostredí je to akreditovaná metóda stanovenie prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu. Roztoče sú podľa najnovších štúdií až v 50 percentách pôvodcom respiračných alergií, ktoré často prechádzajú do ťažkých astmatických stavov.
