Agentúry robia zo slovenských sestier v Rakúsku nevoľníčky

Väčšinou kvalifikované zdravotné sestry dostanú ako opatrovateľky seniorov v Rakúsku dvakrát toľko, čo u nás.

Ilustračné foto.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Sú k dispozícii 24 hodín denne, väčšinou dva týždne v mesiaci. Sú po ruke, či treba vyčistiť zubnú protézu, podať lieky, cvičiť s pacientom alebo navariť mu a vyžehliť. Niektoré musia aj kúriť v dome či okopávať záhradu a rakúski zamestnávatelia to berú ako samozrejmosť. Aj tak ostávajú.

Väčšinou kvalifikované zdravotné sestry dostanú ako opatrovateľky seniorov v Rakúsku dvakrát toľko, čo u nás. Oplatí sa im to, hoci jeden a pol mesiaca v roku pracujú len na honorár pre sprostredkovateľské agentúry.

Ťažká práca za dobré peniaze

„Zo začiatku som to psychicky nezvládala, mala som 48 rokov, keď som ako opatrovateľa v Rakúsku začínala. Bola to pre mňa obrovská zmena, nová práca, dochádzanie domov po dvoch týždňoch, ale mala som ľahkú pacientku, tak som to prekonala,“ hovorí pani Silvia zo Spiša, ktorá za štyri roky v Rakúsku vystriedala tri rodiny.

Predtým pracovala v onkologickej ambulancii ako zdravotná sestra. S dvoma špecializáciami zarábala po tridstiatich rokoch odrobených v zdravotníctve 400 eur.

„V Rakúsku dostanem 800 eur a zatiaľ som mala na rodiny šťastie, nikto ma tu neponižoval,“ hovorí.

Jej priateľka, 53-ročná zdravotná sestra Božena Raková to v Rakúsku vydržala len dva a pol roka. „Bola som tam ako slúžka, aj starať sa o pacienta, aj variť, nakupovať, upratovať a byť k dispozícii 24 hodín,“ hovorí. Vrátila so do Spišskej Novej Vsi do onkologickej ambulancie.

„Dostala som ponuku z pôvodnej práce a vzala som to, aj keď zarobím o 200 až 350 eur menej,“ dodáva.

Číslo jeden je Rakúsko

info
FAKTY
Povinnosti opatrovateľky
  • Príprava jedla
  • Nakupovanie
  • Upratovanie
  • Práca v domácnosti a vybavovanie rôznych záležitostí
  • Pravidelné vetranie
  • Starostlivosť o domáce zvieratá a rastliny
  • Pranie, žehlenie, zašívanie

    (agentúra Caritas)

V Rakúsku dnes podľa výskumu Slovenskej akadémie vied (SAV) pracuje 16-tisíc slovenských opatrovateliek, čo je takmer trojnásobok oproti roku 2009.

„Je to zrejme najväčší odliv žien za prácou do zahraničia, aký sme tu mali,“ hovorí autor výskumu Miroslav Bahna, ktorý sa venuje migrácii Slovákov za prácou.

Rakúsko poráža aj Veľkú Britániu a Írsko, kam sa po našom vstupe do Európskej únie vybralo najviac Slovákov. „Je to top destinácia, hlavne pre ženy,“ dodáva.

Prudký nárast čísel si Bahna vysvetľuje dvoma dôvodmi. Od roku 2009 sa práca opatrovateliek v Rakúsku zlegalizovala a ženy sa neboja priznať, kde pracujú. Veľký záujem sa prekrýva aj s ekonomickou krízou.

V roku 2009 prvýkrát prevažujú ženy, ktoré odišli do Rakúska, pretože doma stratili prácu (47 percent). Do roku 2008 odchádzali k našim susedom pracovať hlavne zamestnané ženy a šli za lepším zárobkom.

„Ten nárast nezamestnaných žien je tam o osem až trinásť percent,“ hovorí Bahna.

Nechcú sa priznať

Albína Szabová z Obišoviec si myslí, že za nárastom čísel je hlavne strach priznať sa k práci. „Ešte aj teraz sú ženy, hlavne staršie, ktoré sa nepriznávajú, že opatrujú v Rakúsku, lebo sa boja, že budú platiť dane,“ hovorí.

Ona odišla do Rakúska ako dôchodkyňa v roku 1997 a dôvod bol jediný, viac peňazí.

„Za 39 rokov odpracovaných v zdravotníctve som dostala dôchodok 186 eur, plus 231 vdovské po manželovi, teda 417 eur na mesiac. V Rakúsku som zarobila 60 eur na deň, čo je za dvojtýždňový turnus 840 eur,“ hovorí.

Myslí si, že Rakúšania nedoceňujú, čo pre nich Slovenky robia. „Bola to namáhavá práca. Starala som sa o ženu, ktorá bola ochrnutá, musela som ju rozhýbať, chodiť s ňou, učiť ju rozprávať. A ešte nakupovať a starať sa o domácnosť.“

Keď po siedmich rokoch z poslednej rodiny odchádzala, dostala len list s poďakovaním. Aj tak by sa do Rakúska vrátila, ale má 70 rokov a v agentúre ju už veľmi nechcú.

Pláca pre agentúry

info
Rakúsko
Opatrovanie v krajine
  • v súčasnosti pracuje v Rakúsku 16-tisíc mužov a žien (šesťtisíc v roku 2009)
  • priemerný vek: 47 rokov
  • pochádzajú hlavne z Košického (17 percent), Žilinského (14 percent), Banskobystrického (13 percent) a Prešovského kraja (13 percent)
  • agentúry pri hľadaní práce využíva 52 percent, osobné kontakty 32 percent
  • denný príjem 45 až 65 eur majú tri štvrtiny opatrovateliek
  • až 88 percent neuvažuje o tom, že by sa trvalo usadili v Rakúsku
(výskum realizoval Sociologický ústav SAV v novembri 2011)

Slovenské opatrovateľky sú s prácou v Rakúsku spokojné.

V prieskume SAV to povedalo 78 percent z nich, nám to potvrdili všetky, s ktorými sme sa rozprávali. Až kým neprišla reč na prácu sprostredkovateľských agentúr, ktorých služby využíva 52 percent žien.

„Agentúry sú naozaj predražené. Robíte na ne jeden a pol mesiaca v roku,“ hovorí Albína Szabová. Niektoré žiadajú aj 1100 eur na rok za svoje služby, hoci už prácu máte. Platíte aj za to, že vám ju nájdu.

Rakúsky novinár Otmar Lahodynsky z týždenníka Profil napísal o zneužívaní slovenských opatrovateliek v Rakúsku minulý rok článok s titulkom Ako nevoľníci.

„Pre starších ľudí v Rakúsku, ktorí potrebujú 24-hodinovú starostlivosť, sú slovenské opatrovateľky požehnaním, ale niektoré agentúry im za to sťahujú z platu všetky možné poplatky bez toho, aby sa opatrovateľky mohli brániť, pretože nevedia dobre reč a nemajú dostatok informácií,“ hovorí.

Peter Kollmann, zakladateľ a predseda Spolku rakúskych samostatných opatrovateľov a ošetrovateľov (VOSBP), to hovorí ešte tvrdšie.

„Agentúry ich z 80 percent zneužívajú a vykorisťujú, osobní opatrovatelia sú v tomto odbore často v úlohe nevoľníkov alebo otrokov,“ vraví.

„Keď si prenajmete byt, zaplatíte za sprostredkovanie a koniec. Tu platíte stále, niektoré agentúry berú províziu z denného honoráru 5 až 9 percent za nič,“ dodáva Kollmann. Preto už štyri roky poskytuje opatrovateľom rady a pomoc (www.vosbp.at), ako sa brániť.

Pani Silvia sa preto rozhodla ísť k rakúskej agentúre Hilfswerk, jednému z najväčších sprostredkovateľov zdravotných, sociálnych a rodinných služieb v Rakúsku.

„Spočiatku som neplatila nič, všetky náklady znášali rakúske rodiny, ktoré na to dostávajú príspevok od štátu.

Minulý rok sa to bez vysvetlenia zmenilo a dostala som šek na 100 eur za polročné služby. Nie je to veľa, ale dohoda taká nebola,“ hovorí pani Silvia. Agentúra jej oznámila, že spoplatní svoje služby za tri roky spätne.

Opatrovateľky sa potom vzbúrili a pani Silvia zatiaľ ďalší šek nedostala. Zuzana Bieliková z agentúry Hilfswerk na všeobecné otázky o práci agentúry neodpovedala.

„Je to po dohode s nadriadenými, ktorí majú teraz iné priority,“ povedala.

Tvrdá konkurencia

Počet slovenských opatrovateliek v Rakúsku nebude konečný. „Tu sa ľudia bežne dožívajú 80 rokova sú odkázaní na celodennú starostlivosť,“ hovorí 43-ročná zdravotná sestra Marta, ktorá v Rakúsku pracuje desať rokov a na Rakúšanov v rodinách nedá dopustiť.

Jej odhad potvrdzujú aj oficiálne údaje. Minulý rok sa v Rakúsku prihlásilo na základe živnostenského zákona k tomuto druhu živnosti 33 500 mužov a žien.

„Do roku 2020 budeme potrebovať ďalších 17-tisíc pomocných síl na vyrovnanie demografického nárastu,“ vysvetľuje pre agentúru APA rakúsky minister sociálnych vecí Rudolf Hundstorfer. Prognózy hovoria, že opatrovateľskú službu bude do roku 2020 využívať 800-tisíc Rakúšanov.

Najviac opatrovateliek v Rakúsku pritom pochádza zo Slovenska. Rakúšania si ich chvália ako príjemné, usilovnéa spoľahlivé sily, ale aj pre rakúske rodiny je niekedy plat pre Slovenku príliš.

A tak stále viac oslovujú rumunské a bulharské sprostredkovateľské agentúry, ktorých v Rakúsku po vstupe oboch krajín do Európskej únie pribúda. Tie ponúkajú Rumunky a Bulharky za 35 až 45 eur na deň. A to na tri mesiace 24-hodín denne.

O opatrovateľky sa staráme

Rakúska agentúra Caritas poskytuje 24-hodinovú opateru starších ľudí po celom Rakúsku. Na Slovensku má pobočku v Košiciach. Za informačnú mapu v materinskej reči si pýta 216 eur, ročný príspevok je 120 eur. Šéfka jej viedenkej pobočky IRENE PICHLEROVÁ sa bráni, že za poplatky poskytujú dostatočné množstvo služieb pre svojich klientov.

Koľko slovenských opatrovateliek a opatrovateľov pracuje pre vaše združenie?

Momentálne má naše združenie 450 živnostníkov, ktorí s nami spolupracujú, z toho 80 percent pochádza zo Slovenska. Od roku 2008 sme sprostredkovali prácu asi 700 osobám, z toho asi desať percent boli muži.

Aký imidž majú slovenské opatrovateľky v Rakúsku?

Slováci majú veľa pracovných skúseností, dobré znalosti nemčiny a informácií o svojich právach.

Ktoré predpoklady sú dôležité pre prácu opatrovateľa? Rozhoduje vek?

Naši opatrovatelia majú priemerný vek 47 rokov, ale ten pre nás nie je rozhodujúci. Dôležitá je odborná kvalifikácia, prax, dostačujúce jazykové schopnosti, ako aj motiváciaa spôsobilosť, napríklad radosť z práce so staršími ľuďmi. Dôležitá je aj schopnosť opatrovateľov spolupracovať napríklad s príbuznými pacientov.

Opatrovateľky i odborníci sa sťažujú na neprimerané poplatky a nedostatočné služby sprostredkovateľských agentúr. Čo si o tom myslíte?

Agentúr je veľa a poskytujú rôzne služby. Stovky našich opatrovateľov nám potvrdili, že spôsob práce nášho združenia je férový a ľudský. Ponúkame množstvo služieb pre opatrovateľov, stabilnú starostlivosť o zákazníkov a isté pracovné pomery pre opatrovateľov. Naši pracovníci navštevujú rodiny a kontrolujú prácu opatrovateľov, pri problémoch a konfliktoch im pomáhajú a radia v ich rodnom jazyku.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  2. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  3. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  6. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  7. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  8. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  9. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  10. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 884
  2. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 8 695
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 976
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 231
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 316
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 064
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 179
  8. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 876
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 008
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 581

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila poslanca ĽSNS, opozícia ju kritizuje

Stanislava Mizíka, ktorý kádroval vyznamenaných, polícia odviedla počas rokovania parlamentného výboru.

KULTÚRA

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: V čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia na úspech úroveň a normálnosť?

DOMOV

Areál bývalej nemocnice na Patrónke získal Eset

Softvérová firma dala za pozemok vyše 26 miliónov eur.

Neprehliadnite tiež

Hodiny pred obrazovkou môžu u detí zvýšiť riziko cukrovky

Každé piate dieťa strávi pred obrazovkou viac než tri hodiny denne.

Vedci by chceli do zubnej pasty pridávať umelý hlien

Zložka ľudských slín pomáha chrániť zuby pred vznikom kazu.

Diétne druhy sladených nápojov môžu byť spojené s poškodením mozgu

Vedci po prvý krát skúmali možný vplyv „light“ nápojov na mozog.

Odborník na bolesť: Platničky bolia už osemnásťročných

Bolesť chrbta môže odstrániť jediná operácia, no niektorí sa s ňou učia žiť. Prečo je to tak vysvetľuje špecialista na bolesť MARTIN GRIGER.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop