Starostka obce Hamuliakovo Mária Lúčna a jej zástupca Jozef Schnobl už vtlačili výraznú pečať do budúceho rozvoja pred časom malej obce. Od mnohých ďalších plánov však majú našťastie blízko aj k ich naplneniu.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Už niekoľko dní po slávnostnom odovzdaní nájomných bytov si ich nedočkaví nájomníci začali zariaďovať.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Blízku vodnú nádrž Gabčíkovo už teraz využívajú rekreanti a cykloturisti. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Pred troma desaťročiami bolo Hamuliakovo malou dedinkou na brehu Dunaja, ktorá na niektorých mapách ani nebola zaznačená. Jej existenciu ohrozoval z juhu blízky veľtok a rastúce veľkomesto na severozápade. Dunaj hrozil záplavou, Bratislava pohlcovaním obyvateľov. Začiatkom deväťdesiatych rokov tu žilo sedem stoviek obyvateľov.
Dnes v obci utícha stavebný ruch vo vilovej štvrti, počet obyvateľov prekročil tisícku, v obci sídli významná firma a aj vďaka nej tu je ani nie štvorpercentná nezamestnanosť, mladé rodiny sa nasťahovali do prvých nových bytoviek, ktoré od hlavnej ulice takmer nerozoznať od susedných rodinných domov, Dunaj skrotol v objatí veľkej nádrže a upravená pláž na jej brehu aj pekná lužná príroda priťahujú rekreantov a cykloturistov. Za zmenami stojí starostka MÁRIA LÚČNA, ktorá osudom obce žije.
Pani starostka, čo vás viedlo k iniciatíve postaviť vo vašej obci, v ktorej bytové domy dosiaľ nestáli, nájomné byty?
„Myšlienkou rozvoja obce, teda aj výstavbou nových bytových jednotiek sme sa začali zaoberať, keď sme vyriešili otázku voľných pozemkov na výstavbu. Vyčlenili sme lokalitu pre 176 rodinných domov a vtedy sme si uvedomili potrebu riešiť aj problémy tých občanov, ktorí si nemôžu postaviť rodinný dom z vlastných zdrojov, prípadne sa nemôžu zaťažiť dostupnými úvermi. Medzi žiadateľmi o bývanie sme mali niekoľko mladých rodín, ktoré potrebovali riešiť svoju situáciu takmer okamžite.“
Starostovia menších obcí však argumentujú, že obec má nízky rozpočet, ktorý neumožňuje riešiť náročnejšie investičné zámery.
„My sme využili úpravu zákona o výstavbe nájomných bytov, ktorá umožnila začať stavať bez vlastných obecných finančných prostriedkov. V minulosti musela vložiť obec 20 percent vlastných prostriedkov, ostatné mohli byť použité z fondov a úverov. Získali sme 50 percent financií zo Štátneho fondu rozvoja bývania a o zvyšnú polovicu sme požiadali dotáciu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
To, že sme nemuseli vstúpiť do výstavby s vlastnou hotovosťou, nám umožnilo uspokojiť prvých šestnásť mladých rodín, ktoré sa môžu stať natrvalo našimi občanmi a nemusia odísť. Zároveň hľadáme možnosti, ako pripraviť pozemky v inej lokalite na výstavbu ďalších nájomných bytov, žiadateľov máme viac než sto a už nielen z našej obce.
Veľmi nás teší, že sa nám hlásia ľudia nielen zo susedných obcí, ale o výstavbe sa dozvedeli aj Bratislavčania, ktorí by si v osemnásť kilometrov vzdialenej obci chceli vyriešiť nielen svoje problémy s bývaním, ale našli by u nás aj pokojné prostredie obklopené prírodou a rodinnú atmosféru bez anonymity.“
Čo všetko bolo treba zabezpečiť?
„V okrese Senec sme boli v januári prvou obcou, ktorá dala na ministerstvo požiadavku o dotáciu. Našťastie, vtedy malo ministerstvo aj fond dosť prostriedkov, ako to býva vždy začiatkom roka. Vybavenie nebolo zdĺhavé, pretože sme mali skompletizovanú všetku dokumentáciu. So stavebnými prácami sme začali v polovici apríla, lebo bolo dlhšie premrznuté podložie. 18. júla sme hotové byty skolaudovali, 2. augusta ich minister výstavby István Harna slávnostne odovzdal občanom.
Minister sa mohol tiež presvedčiť, že prostriedky, ktoré nám jeho rezort poskytol na rozvoj infraštruktúry, ale ktoré využili individuálni stavebníci cez ŠFRB, sa využívajú správnym spôsobom.“
Výstavba rýchlo napredovala zrejme aj vďaka tomu, že ste skĺbili stavbu nájomných bytov a rodinných domov?
„Áno. Túto skutočnosť, ktorú sme si pripravili v pôvodnom zámere, sme napokon využili ako veľkú výhodu. Podľa územného plánu sme mali v lokalite obecný pozemok a na ňom sme mohli stavať nájomné byty, čo je jednou z podmienok poskytnutia peňazí obciam.
Výhodou bola aj skutočnosť, že sme si v predstihu pripravili všetky projekty, potrebné materiály a odborné vyjadrenia potrebné k stavebnému konaniu a k podporeniu žiadosti o dotácie, čo je zložitejšie, ako pri výstavbe z vlastných prostriedkov. Keď sa idú na výstavbu použiť štátne peniaze, treba rešpektovať všetky vymedzenia, ktoré treba splniť.
Obec dokonca pri žiadosti o dotáciu musí dokázať, že má vyrovnané požiadavky aj zo všetkých fondov, kam je povinná odvádzať prostriedky, úver sme museli poistiť a podniknúť ďalšie potrebné kroky.
Pri rozhovoroch s kolegami starostami som nadobudla dojem, že práve rigorózne dokladovanie ich odrádza od konkrétnych krokov. Požiadavky sú však opodstatnené a s dobrým tímom určite zvládnuteľné.
Dokumentáciu sme začali kompletizovať v októbri 2001, v auguste 2002 už ľudia bývajú. Mnohé obecné zastupiteľstvá možno nedokázali podstúpiť riziko, či budúci nájomníci budú riadne platiť nájom za bývanie, lebo z neho vlastne splácame úver.“
Tieto riziká sú však legislatívne vyriešené, riziko by malo byť minimalizované.
„Zmluvy o nájme sú postavené na smerniciach ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Byt môžeme prideliť iba občanom s určitým príjmom. Ten musí byť minimálne taký, aby bola zabezpečená solventnosť pri splácaní nájmu, na druhej strane sú vymedzené aj hornou hranicou príjmu, lebo solventnejší občania už nepotrebujú pomoc štátu a obce si môžu riešiť svoje bytové problémy individuálne.
Zmluvy s nájomníkmi sú uzavreté na tri roky, po tomto období majú prednostné právo na opakované uzavretie zmluvy, ak riadne platili nájom a užívali byt podľa ďalších vymedzení. Napríklad ho nesmú ďalej prenajímať. To sa už riadi paragrafom 711 občianskeho zákonníka.“
Ovplyvnil rýchlosť postavenia bytov aj výber technológie?
„Určite sme dokázali vyriešiť veľký problém aj tým, že sme minimalizovali čas výstavby. Šestnásť trojizbových bytov sme postavili za tri a pol mesiaca. Riaditeľ firmy Domov Slovakia Ing. Ján Tichý predložil referencie o u nás novej technológii, ktorou sa v zahraničí bežne stavajú obytné aj investičné objekty, a predstavil nám a poslancom aj rodinný dom postavený neďaleko týmto spôsobom. Potom sme dostali od poslancov dôveru a rozhodli pre ňu. Domy sú postavené suchou montážou, jedinými mokrými procesmi bolo postavenie základovej platne a natiahnutie omietok.
To nám umožnilo ušetriť čas, materiál aj pracovné sily, ktoré boli aj z Hamuliakova. Vošli sme sa do limitu ministerstva – 16 400 korún za meter štvorcový a mohli sme si dovoliť prenajímať nové kvalitné byty za 4400 korún mesačne. Koľko ušetria mladé rodiny, ktoré museli platiť súkromníkom trojnásobok?
Pritom byty majú položené na podlahách plávajúce parkety alebo dlažbu, sociálne zariadenia a pracovnú časť kuchyne aj obklady, súčasťou bytov s výmerou 80 m2 je kuchynská linka, vaňa, WC, špajza na potraviny, vedľa bytu sušiareň a v každom byte vlastný plynový kotol, ktorým si nájomník sám určí, koľko spotrebuje na kúrenie.“
Za poslednými domami Hamuliakova je hrádza vodnej nádrže Gabčíkovo. Už teraz priťahuje veľká vodná plocha rekreantov, ako vidíte rozvoj vašej obce v tomto pohľade?
„Veľkú vodu mnohí nazývajú malým slovenským morom. A to pôsobí skutočne ako magnet. Neďaleká Bratislava nás už teraz zásobuje rekreantmi. Niektorí sa sem dovezú autami, ale mnohí využívajú medzinárodnú cyklotrasu vedúcu cez našu obec. Čistá voda v nádrži má výhodu v tom, že je to tečúca, teda živá voda. To dáva záruku jej lepšieho samočistenia. Štrkové pláže využívajú kúpajúci sa a bohatstvo vo vodách rybári. Na brehu máme bufet, suché záchody, verejný vodovod s pitnou vodou.
Postupne budeme ďalej zazeleňovať aj túto oblasť a pripravovať kvalitnejšie podmienky pre rekreantov. Perspektívne chceme využiť aj zdroj termálnej vody v našej obci na rekreačné využitie. Práce nás čaká ešte dosť.
Teší nás však, že Hamuliakovo azda nestretne osud mnohých obcí, ktoré vysťahúvaním mladých starli a tak ohrozovali svoju existenciu. Pritom v minulosti sme sa aj my stretávali s problémom odlivu obyvateľov, Bratislava ponúkala okrem pracovných príležitostí aj možnosť bývania na sídliskách.
Svojimi aktivitami však chceme ponúknuť možnosť domácim ostať doma a vytvoriť aj ďalším príjemné podmienky na bývanie. S prosperujúcou firmou, ktorá sídli v našej obci a zamestnáva okolo 180 pracovníkov, sme sa tiež dohodli, že budú zamestnávať našich občanov, ak splnia ich kvalifikačné predpoklady. Aj preto je nezamestnanosť u nás menšia ako v Bratislave. Ďalšie príležitosti môže priniesť turistický ruch.
Pred dvanástimi rokmi sme mali 769 obyvateľov, po dokončení rodinných domov v priebehu budúceho roka sa ich počet zhruba zdvojnásobí.“
ĽUBOMÍR ŠIMNA
