Kresba z knihy Svet živočíšnej ríše (Osveta)
Aj keď si uvedomujeme, že chovom exota nám v domácnosti pribudne viacero starostí a povinností, predsa mnohí z nás túžia ho chovať. Keďže ceny za niektoré druhy sú vysoké, neraz s vďakou prijmeme ako dar už odrasteného jedinca, ktorý možno začal byť pôvodným chovateľom na príťaž.
Dobrá pamäť je aj na príťaž
Starší exot sa však ťažšie adaptuje na nové prostredie, nových majiteľov a zmenené chovateľské podmienky a prostredie. Bude sa to prejavovať jeho nedôverou voči nám. Aj keď si vďaka starostlivosti na všetko nové postupne zvykne, zväčša nezabúda na svojich prvých spoločníkov, pretože jeho vzťah k človeku sa začína formovať hneď po vylietnutí z hniezda. K nám, ako k následnému chovateľovi už málokedy priľne takou oddanosťou, ktorú by sme od neho právom očakávali za starostlivosť, a keď, tak len po dlhých rokoch spoločného bezkonfliktného spolužitia.
Tu platí úmera, že čím je exot inteligentnejší, tým dlhšie mu trvá, kým nás začne akceptovať. Na druhej strane si pomalšie osvojuje niektoré nové návyky a učí sa ich prijímať, najmä keď používame iné metódy na dosiahnutie cieľa, ako mal predošlý chovateľ. Ešte ťažšie sa odnaučí to, čo už vie a čo nám nemusí vyhovovať.
Je pochopiteľné, že exot je z nového prostredia vyľakaný. Preto nie je vhodné chytať ho hneď do rúk, hladkať, klopkať na klietku a hlasno na seba upozorňovať. Aj privítanie bohatým „kŕmnym stolom“ s rôznou potravou, na ktorú nie je zvyknutý, vzbudzuje u neho hrôzu.
Zníženie stresu
Operenec prežíva menší stres z okolitého neznámeho priestoru, ak si ho donesieme domov v pôvodnej klietke. Najlepšie je dať mu do nej na niekoľko dní vodu a krmivo v takom zložení, aké mal v predošlom domove. Klietku umiestnime v tichom kúte bytu, bez dostatku intenzívneho svetla a pár dní si ho nevšímame. Až keď sa upokojí, môžeme začať so vzájomným kontaktovaním sa, ktoré spočíva v nakŕmení, uprataní klietky, pričom sa mu tichým hlasom prihovárame.
Takáto jednoduchá komunikácia bez iného cieľa v prípade, že ju opakujeme aj niekoľkokrát denne, zvyčajne stačí dva týždne. Za ten čas začne operenec akceptovať našu prítomnosť a prestane sa plašiť z každej maličkosti. Vyvarujeme sa prudkým pohybom rúk!
Keby sa pri vložení našej ruky do klietky stále utiekal do najvzdialenejšieho kúta svojho priestoru, tak sa znovu pokúsime o nadviazanie bližšieho kontaktu až po niekoľkých týždňoch. Ak dosiahneme, že sa prestane plašiť pri každej príležitosti, môžeme konštatovať, že sa už zžil s novým prostredím a to je čas, keď je vhodné umiestniť klietku v priestore, v ktorom sa schádza celá rodina. Tu exot spoznáva každého člena domácnosti a vtedy sa aj oni môžu začať uchádzať o jeho priazeň.
Riziká adaptácie
Ak nový chovanec zanovito odmieta komunikáciu, musíme použiť drastickejšiu metódu. Tou je všeobecne platná metóda vyhladovania. Tým sa nemyslí vyhladovanie „na kosť“, ale treba navodiť situáciu, aby pochopil, že vy ste ten jediný, od ktorého môže očakávať potravu, a to ho prinúti akceptovať vás. Keď exot dostane po hladovom dni na výber buď prijať obľúbenú potravu z jeho misky, ktorú mu podávame rukou, alebo ostať hladným, tak zväčša po rôzne dlhom časovom váhaní a okukávaní zvolí prvú alternatívu.
Ak patrí k temperamentnejším druhom, alebo je nervózny, strach býva oveľa silnejší ako pocit hladu. V takom prípade musíme ustúpiť my. K jeho ďalšej prevýchove sa vrátime s odstupom aj niekoľkých týždňov. V každom prípade pracujeme trpezlivo a vystríhame sa neuvážených reakcií, čím by sme pokazili aj drobnú, dlhodobo pripravovanú nápravu.
Napokon väčšine exotov človek nahrádza spoločnosť society. Ak sa vytvorí medzi nimi dôvera, môžeme exota zapájať aj do určitej činnosti, ktorú vedel, alebo ktorú ho chceme naučiť. Keď je chovaných viacero exotov spolu v klietke alebo vo voliére, či už z toho istého druhu, prípadne rôznych druhov, vytvoria si s novým exotom spoločnosť a prítomnosť človeka ako partnera nevyžadujú. Skôr ho ignorujú, čo niektorí chovatelia berú ako výhodu, iným takéto správanie vtákov prekáža. Nie je však vhodné zamerať sa na komunikáciu len s jedným z nich.
MARIÁN MARÁK
