Chladnička sa stala základným predmetom vybavenia domácnosti, na jej existencii je postavená aj výroba potravín a polotovarov, ktorá v mnohom určuje náš životný štýl. Pritom jej pôvod siaha len do roku 1925.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Typ podobný o 33 rokov mladšiemu Electroluxu si mnohí z nás ešte pamätajú z čias mladosti. Zatváranie kľučkou či nožným pedálom neskôr nahradilo magnetické najmä z bezpečnostných dôvodov, keď sa do chladničky neraz zatvorili malé deti. FOTO – ARCHÍV
Jedna z prvých chladničiek z roku 1925 v porovnaní so súčasnými pripomínala priemyselný agregát, sprístupnila však lepší druh hospodárenia v domácnosti.
FOTO – ARCHÍV
Roku 1922 Švédi Carl Munters a Baltazar von Platen vyvinuli absorbčnú metódu, ktorou vytvorili tiché a bezpečné zariadenie. Pozitívom nového zariadenia bola cenová dostupnosť pre širšiu skupinu zákazníkov.
Chladnička sa stala základným predmetom vybavenia domácnosti, na jej existencii je postavená aj výroba potravín a polotovarov, ktorá v mnohom určuje náš životný štýl. Pritom jej pôvod siaha len do roku 1925.
Pôvodne využívali ľudia na chladenie prirodzene chladné prostredie ako jaskyne, podzemné priestory pivníc. Ľadové dutiny využíval človek doby kamennej ako pasce, kde sa ulovené zviera chytilo a zároveň „ochladilo“. Čínska kniha piesní Šiking spomína ľadové pivnice už v roku 1140 pred Kristom. Obchod s ľadom a snehom bol intenzívne sa rozvíjajúcim odvetvím už v ranej antike. Vravelo sa, že ľad bol niekedy drahší ako víno, ktoré ochladzoval.
Úsilie predbehnúť prírodu
Už od neskorého stredoveku sa pri chladení často využívala reakcia liadku a vody, ktorá znižuje teplotu až o 15 stupňov Celzia. Prvý automatický postup výroby chladu sa objavil s nástupom industrializácie v polovici 19. storočia, keď roku 1844 skonštruoval Angličan John Gorrie prvý chladiaci stroj. Jeho cieľom bolo ochladzovať vzduch v prístavných priestoroch pri spracovaní bavlny a obmedziť tým riziko brušného týfusu. Aj ďalšie chladiace zariadenia využívali ako chladivo éter. Chladenie sa intenzívne využívalo pri preprave tovaru medzi Austráliou a Anglickom.
Obchodníci dokázali pomocou dokonalejších chladiacich zariadení prepraviť väčší objem na teplo citlivých potravín, čo zrýchľovalo tempo vývoja nových technológií. Roku 1880 Wiliam Thompson, po udelení šľachtického titulu Lord Kelvin, ktorý prepožičal svoje meno chladničke a spôsobu merania teploty, zostrojil chladiacu loď na transport mäsa zo Sydney do Londýna.
Prvé chladničky z Ameriky
Na prelome storočí začali niektoré spoločnosti vyvíjať chladničky do domácností s technológiou kompresie, kde sa ako chladivo používal amoniak. Prvým výrobcom bola spoločnosť Kelvinator, ktorá v roku 1918 predala prvých 67 kusov chladničiek pre domácnosť. Pre problémy s reguláciou teploty a netesnosťou chladiaceho systému sa predaj chladničiek rozbiehal iba pomaly.
Pre Európu nebola americká kompresorová technológia príliš dôveryhodná. Proces elektrifikácie tu prebiehal pomalšie ako v USA. Roku 1922 švédski študenti Carl Munters a Baltazar von Platen vyvinuli absorbčnú metódu. Vytvorili tak tiché a bezpečné zariadenie, ktoré mohlo byť poháňané elektrinou, plynom alebo dokonca petrolejom. Ďalším výrazným pozitívom nového zariadenia bola cenová dostupnosť pre širšiu skupinu zákazníkov. Spoločnosť Electrolux získala roku 1925 patentové práva a ešte v tom istom roku uviedla na trh prvú chladničku.
Od 30-tych rokov sa v kompresorových chladničkách používal freón. Neskoršie výskumy odhalili jeho negatívny účinok na hladinu ozónovej vrstvy. Výrobcovia zareagovali vytvorením novej generácie ekologického chladiva izobután. Vďaka nemu dosahujú chladničky aj nižšiu hlučnosť, spotrebu energie a dlhšiu životnosť kompresora.
Kvalitné chladenie a nízka hlučnosť sú už samozrejmou požiadavkou spotrebiteľa pri výbere chladiaceho zariadenia. Výrobcovia sa v súčasnosti usilujú vyjsť v ústrety zákazníkom v znižovaní spotreby elektrickej energie, v zaujímavom dizajne a v doplnkových funkčných možnostiach svojich produktov. Je zistené, že až jednu štvrtinu výdavkov za energiu, okrem nákladov za kúrenie, tvorí v domácnosti spotreba spojená s chladením a mrazením.
Chladnička budúcnosti
Do našich domácností sa vracajú mäkké zaoblené vonkajšie línie. Podobne sa nenápadne stráca aj tradičná biela v emailovej úprave povrchu. V ponuke je farba opálu, populárne je už niekoľko rokov použitie nerezového kovového plášťa. Praktická je aj možnosť variabilného usporiadania poličiek. V chladničke nemusíme skladovať len potraviny, ale aj iné spotrebné predmety, ako filmy, laky a podobne.
Chladnička budúcnosti ponúka komunikačné centrum domácnosti. Je vybavené dotykovým displejom, internetovým pripojením a skenerom. Automaticky objednáva potraviny, keď sa ich množstvo dostane na kritickú hladinu, na základe zosnímaných čiarových kódov vyhodnocuje trvanlivosť uskladnených výrobkov, navrhuje recepty podľa obsahu chladničky, komunikuje cez e-maily. (Spracoval ľš)
