Prichytili ste sa pritom, že s obľubou obcujete s pojmom depresia a kým sa chcete zbavič nepríjemného stavu, máte na krku parazitné slovíčko? Na začiatok možno stačí pozrieť si napríklad pár filmov Woodyho Allena. Neskôr hádam natrafíte na niekoho, komu môžete vyrozprávať všetko, čo práve cítite a prežívate. Ak nie, jednou z možností je návšteva psychológa alebo psychoterapeuta. Možno to pri rozhovoroch s ním bude z vás liezť ako z chlpatej deky. Alebo aj naopak – spustíte také citové výlevy, že poviete aj to, čo ste nechceli. Možno vám odozva v podobe mĺkveho načúvania psychológa stačiť nebude. Možno vám bude prekážať, keď vás bude direktívne usmerňovať. Nevadí. Každá, či už platená, alebo neplatená terapia, je iba dočasná. To, čo bude ďalej, záleží aj tak v najväčšej miere od vás.
Bolestné pocity sú potrebné
Stav nešťastia je často následkom zmeny v živote. Zrazu sa vyskytne prekážka, strata alebo jednoducho freudovské „každodenné utrpenie“. Bolestné pocity sú obyčajne adekvátne, potrebné, prechodné a môžu sa dokonca stať príležitosťou pre osobný rast. Ak však trvajú naďalej, môže ísť o depresiu, ktorá sa dá diagnostikovať.
K faktorom, ktoré rozlišujú bežný smútok od depresívneho ochorenia, patrí ťažoba depresie, dĺžka jej trvania a súčasný výskyt ďalších príznakov. Depresia v akejkoľvek forme postihuje na celom svete 20 percent žien, 10 percent mužov a 5 percent dospievajúcich, čo je každoročne okolo 17,6 milióna ľudí.
Depresia ako diagnóza
Depresia ako diagnóza je ochorenie celého organizmu. Ovplyvňuje spôsob, akým jete, ako spíte, čo si myslíte o sebe a o okolitých veciach. Nie je ekvivalentom zlej nálady ani znakom osobnej slabosti či stavom, ktorý možno prekonať prianím či vôľou. Príznaky môžu bez liečby trvať týždne, mesiace alebo roky. Väčšine ľudí postihnutých depresívnym ochorením však môže pomôcť správna liečba.
Niektorým formám depresie nemožno predchádzať. Súčasné teórie ukazujú, že ich pravdepodobne spúšťajú neurochemické dysbalancie v mozgu. Možno ich však zmierniť správnymi zdravotnými návykmi: diétou, cvičením, dovolenkou.
Klinická depresia
Epizódy klinickej depresie obyčajne trvajú okolo dvadsať týždňov. Asi u 30 až 40 percent pacientov s depresiou sa objavuje náhly atak zlosti, ktorý popisujú ako necharakteristický a nepatričný. U detí sa príznaky môžu líšiť – stály smútok, neschopnosť vychutnať obľúbenú činnosť, zvýšená podráždenosť, cesty k telesným problémom, bolesti hlavy a žalúdka, zlé výsledky v škole, stála nuda, znížený pocit energie, zhoršená koncentrácia alebo zmeny týkajúce sa jedla a spánku. Deti s depresiou môžu mať väčšiu tendenciu tyranizovať ostatných.
(ea)
Čo robiŤ pri diagnÓze depresia* Nestanovujte si ťažké ciele alebo neberte na seba veľký diel zodpovednosti.
* Rozdeľte si veľké úlohy na menšie, stanovte si priority a robte, čo môžete, ak môžete.
* Neočakávajte od seba príliš veľa, môže to zvýšiť vaše pocity zlyhania.
* Snažte sa byť s ostatnými ľuďmi, obvykle je to lepšie, ako byť sám.
* Nerozčuľujte sa, keď sa vám ihneď nezlepšuje nálada. Potrvá istý čas, kým sa budete cítiť lepšie.
* Nerobte žiadne zásadné životné rozhodnutia, akými sú napríklad zmena zamestnania, uzatváranie manželského zväzku alebo rozvádzanie sa bez toho, aby ste sa poradili s ľuďmi, ktorí vás dobre poznajú.
* Snažte sa pomôcť si sami, ako najlepšie viete, neobviňujte sa z podpriemernosti.
* Neakceptujte vaše negatívne myslenie. Je to súčasť depresívneho ochorenia a odznie, akonáhle sa začnú prejavovať účinky liečby.
Akútna klinická depresia
Pre diagnózu akútnej klinickej depresie je potrebný výskyt aspoň piatich z nižšie uvedených príznakov minimálne počas dvoch týždňov.
1. Depresívna nálada a podráždenosť počas väčšej časti väčšiny dní.
2. Dlhší čas úplná alebo veľmi zreteľná strata radosti zo života.
3. Významné zvýšenie či zníženie chuti do jedla, hmotnosti alebo oboje.
4. Poruchy spánku, takmer každý deň buď nespavosť alebo nadmerná ospalosť.
5. Strata energie a každodenný pocit únavy a spomalenosti.
6. Takmer neustále pocity viny a zbytočnosti.
7. Neschopnosť koncentrácie, objavujúcej sa takmer každý deň.
8. Opakujúce sa myšlienky o smrti alebo samovražde.
