Aktívny postoj k liečbe pomáha liečiť

Donedávna bola liečba ochorenia čisto záležitosťou lekára, úlohou pacienta bolo nechať sa liečiť. Na jednej strane vcelku pohodlná poloha, na druhej strane však posilňovala v pacientovi pocit straty kontroly nad tým, čo sa s ním deje a na lekára prenášala

Veľmi dôležitou súčasťou terapie je nezanedbávať svoje koníčky.(Zdroj: Ilustračné foto: Flickr.com)

všetku zodpovednosť za výsledok liečby.

Samozrejme, lekár je vždy zodpovedný za výber správnej liečby. Ale na celkovom výsledku terapie sa vždy spolupodieľa aj pacient.

Za posledné roky sa model liečby posunul viac do roviny partnerskej spolupráce - pacient sa stáva aktívnym prijímateľ liečby, nie jej pasívnym objektom. Čoraz viac lekárov je otvorených diskusii o možnostiach, výhodách a nevýhodách liečby, ktorú pacient podstúpi a podporujú jeho snahu urobiť maximum pre jej efektívne zvládanie, či už po fyzickej a/alebo po psychickej stránke.

Dobrému psychickému zvládaniu choroby, najmä ak ide o také závažné ochorenie, akým je onkologické, sa tiež pripisuje čoraz väčší význam. Výskumy potvrdzujú, že ovplyvňuje celkový výsledok liečby a pacientovu kvalitu života s chorobou. A práve toto je oblasť, v ktorej pacient môže sám pre seba veľa urobiť a získať späť aspoň čiastočne pocit kontroly nad tým, ako jeho ochorenie a liečba prebieha.

Čo znamená byť aktívny počas liečby?

  • Zaujímať sa o informácie, ktoré súvisia s liečbou.
  • Zaujímať sa, čo všetko môže podporiť dobré zvládanie liečby (v oboch bodoch pozor na dôveryhodnosť zdrojov, z ktorých pacient informácie čerpá).
  • Venovať pozornosť svojmu psychickému rozpoloženiu, nepopierať/nebagatelizovať prípadné psychické ťažkosti a hľadať prostriedky, ako sa napriek náročnosti tohto obdobia udržať v dobre psychickej kondícii. Konkrétne techniky, ktoré vám pomôžu znížiť napätie, stres z ochorenia a liečby a pracovať s negatívnymi myšlienkami nájdete na www.onkopacient.sk.
  • Byť aktívny v reagovaní na problémy, ktoré choroba a liečba prinášajú – hľadať vlastné riešenia, ale tiež vonkajšie zdroje pomoci.
Byť aktívny neznamená, že pacient musí všetko zvládnuť sám. Byť aktívny znamená aj vedieť vyhľadať pomoc, keď je potrebná.

Čo možno pozitívne ovplyvniť zmenou postoja z pasívneho na aktívny

  • Vlastné prežívanie ochorenia,
  • kvalitu komunikácie s lekárom,
  • prístup najbližších, kvalitu života s chorobou v rodine,
  • postoj spoločnosti voči pacientom – potvrdenie toho, že aj s onkologickým ochorením sa s ním dá nielen prežiť, ale dokonca aj kvalitne žiť.

Čo pomáha udržať aktívny a pozitívny prístup počas liečby

  • Pokiaľ je to možné, neupúšťať od spoločných aktivít s rodinou a priateľmi – spoločná prechádzka, kultúra, koníčky a pod..
  • Pokiaľ je to možné, treba udržiavať aktivity, ktoré prinášajú radosť a uvoľnenie, aj také, ktoré sú príjemné pre okolie (a tým pacientovi dávajú pocit užitočnosti). Napríklad navariť dobré jedlo, učiť sa s deťmi, opraviť niečo malé v domácnosti, dobrovoľnícke aktivity a i..
  • Kontakt s ľuďmi s podobným „osudom” – či už prostredníctvom účasti na skupinách pre pacientov, alebo cez internetové stránky.

Hoci v tejto fáze života potrebuje chorý dostávať veľa podpory, lásky a starostlivosti zo strany blízkych, rovnováha medzi braním a dávaním je tiež veľmi dôležitá. A v chorobe je ťažké ju udržať. Pocit vlastnej neužitočnosti, keď človek nič nevládze a je odkázaný na pomoc druhých, vie byť veľmi ťaživý...

Ak to zhrnieme do jednej vety, pacient potrebuje nielen dostávať, ale aj zdieľať a dávať. Preto aj maličkosti, ktoré človek môže pre svojich blízkych počas choroby urobiť, znamenajú veľa. Aj v tomto smere je jeho aktivita dôležitá.

Samozrejme, niekedy chorý nemá silu o čokoľvek sa pokúsiť. Vtedy potrebuje trpezlivosť s vlastnou vyčerpanosťou a nechať si pomôcť zvonka - od rodiny, spolupacientov. Môcť sa podeliť o to, čo človek prežíva, byť podporený či podporiť niekoho s podobným osudom, je tiež zdrojom posilnenia.

Rovnako uvedomenie si svojich limitov a aktívne vyhľadanie odbornej pomoci (psychológa, psychiatra) je prejav osobnostnej zrelosti a nie zlyhania, ako sa niektorí pacienti mylne domnievajú.

Aktivita na strane rodiny - menej je niekedy viac

Rodinní príslušníci a blízki pacienta sa niekedy trápia nielen tým, že ochorel, ale aj tým, že majú pocit, že na svoj stav rezignoval: Nebojuje, nechce o svojej chorobe nič počuť ani hovoriť, nechce rozoberať rôzne alternatívy, čo ešte by sa dalo urobiť, ba niekedy odmieta aj poriadne sa najesť či urobiť si aktívnejší program dňa... A oni by mu tak veľmi chceli pomôcť, toľko preňho urobiť!

Najčastejšie sa takáto reakcia objavuje niekoľko dní či týždňov po diagnostikovaní ochorenia, niekedy pretrváva ešte aj po zahájení liečby. Vtedy je zväčša prejavom toho, že sa pacient nestihol spamätať zo šoku, že je vážne chorý a nie je schopný situáciu aktívne riešiť. Rodina chce urobiť maximum, ale niekedy je to priveľa informácií a tlakov na pacienta z mnohých strán. Potrebuje čas, aby sa s novou informáciou vyrovnal a zozbieral v sebe sily bojovať.

Môže sa aj vrátiť

Taká reakcia sa môže objaviť tiež pri relapse (návrate) ochorenia, teda keď je pacient konfrontovaný s tým, že hoci podstúpil liečbu a veril, že ochorenie sa už nevráti, vrátilo sa. Rezignácia či odmietnutie liečby je vtedy pochopiteľná, a zväčša prechodná reakcia. A do tretice, niekedy samotné postupovanie ochorenia, dlhotrvajúca náročná liečba a zhoršovanie celkového fyzického stavu berú pacientovi sily a môžu sa objaviť chvíle, keď nevládze, prípadne obdobie, keď sa rozhodne tortúru liečby ukončiť.

Ako najlepšie môže v takých situáciách reagovať rodina?

V prvom rade treba dať pozor, aby sme skutočne napĺňali potreby chorého. Teda rozlíšiť, či to, čo sa snažíme pre neho urobiť, chce aj on sám, alebo ide o naše presvedčenie, že by to bolo pre neho to najlepšie, a nezohľadňujete pri tom jeho priania a potreby. Potom sa stáva, že naša snaha ostáva bez odozvy a frustrované sú obe strany. Chorý tým, že po ňom stále niečo chceme a on nevládze, a jeho blízki tým, že ich snaha vychádza nazmar. Tu skutočne niekedy platí, že menej je viac.

Snažme sa dať chorému to, čo si pýta (respektíve zistiť, čo by potreboval) a nenútiť ho do toho, čo sám nevládze, alebo nechce. Ak zmeníme prístup a namiesto presviedčania, naliehania, zdôvodňovania, prípadne vyvracania jeho pocitov a obáv budeme chorého viac počúvať a pýtať sa ho, robíme pre neho najviac a to najdôležitejšie, čo môžeme.

Je možné, že keď sa toľko prestaneme snažiť a vymýšľať, čo všetko by sa dalo, po čase on sám po troškách začne vyvíjať vlastnú snahu a iniciatívu. Samozrejme, niekedy sa tak nestane a chorý psychicky upadá. V takom prípade je potrebné vyhľadať odbornú pomoc (Aj tu je potrebný súhlas pacienta. Rodinný príslušník však môže podstúpiť konzultáciu aj bez súhlasu pacienta a poradiť sa s odborníkom.). Nezabúdajme však, že „obyčajné“ vypočutie si, čo chorého trápi a čoho sa obáva (bez horúčkovitého hľadania riešení) je niekedy najlepší liek prvej pomoci.

Viac informácii, ale aj rád a odporúčaní pre lepšie psychické zvládanie onkologického ochorenia, a to nielen pre pacientov ale aj rodinných príslušníkov, nájdete na www.onkopacient.sk. Nájdete tu aj bezplatnú on-line poradňu psychológa. Odporúčame vám aj stránku www.hovormeotom.sk, kde nájdete množstvo videorozhovorov s ľuďmi, ktorí prekonali rakovinu. Aj o tom, ako našli silu jej čeliť, a ako ich choroba naučila lepšie žiť.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 024
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 545
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 596
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 879
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 092
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 944
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 849
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 812
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 704
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 302

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Vianočný dôchodok získa viac ľudí, Slováci v Rakúsku však nie

Najchudobnejší dôchodcovia znovu dostanú sto eur navyše, nemení sa to už štvrtý rok.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.

PRIMÁR

Viac nočných môr a najmä zvuky. Ako snívajú nevidiaci

Čo sa sníva ľuďom, ktorí nikdy nevideli okolitý svet.

Neprehliadnite tiež

Päť spôsobov, ako zabrániť pískaniu a hučaniu v ušiach

Nepríjemné zvuky môže spúšťať aj vysoký krvný tlak, či problémy s chrbtom.

Viac nočných môr a najmä zvuky. Ako snívajú nevidiaci

Čo sa sníva ľuďom, ktorí nikdy nevideli okolitý svet.

Spornú štúdiu o cukre objavili po päťdesiatich rokoch

Správanie cukrovarníkov vraj pripomínalo tabakový priemysel.

Sexi alebo agresívne? Vašu náladu môže ovplyvniť typ alkoholu

Obsah pohárika môže rozhodnúť o tom, ako sa budete cítiť.

Biopsychológ: Fascinuje ma, čo všetko považujú ženy za atraktívne

O rozdieloch v sexualite mužov a žien rozpráva britský biopsychológ FREDERICK M. TOATES.