„Nielenže sa podieľa na viac ako 60 chorobách a poškodeniach zdravia, nezanedbateľné sú tiež sociálne poškodenia – disharmonické rodiny, znížený výkon, strata práce, spoločenské konflikty, priestupky. Alkoholom sa potencuje významnou mierou i násilná trestná činnosť,“ hovorí MUDr. Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre liečbu drogových závislostí.
Alkohol v číslach
Priemerný dospelý Slovák vypije za rok 13,3 l alkoholu. Podľa štatistiky WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) je Slovensko v celosvetovom sledovaní na 19. mieste v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa, v rámci Európy sme obsadili 18. priečku, sme teda medzi tými, čo pijú vysoko nadpriemerne.
WHO definuje ako abstinenta človeka, ktorý sa za posledný rok nedotkol alkoholu. Za celoživotného abstinenta možno označiť toho, kto v živote vôbec nepil. A ako sme na to u nás doma? Štatistiky WHO udávajú, že na Slovensku máme 7 % celoživotných abstinentov (asi štvrť milióna dospelých). Slovenská epidemiologická štúdia EPIAF uvádza, že ich je až dvakrát viac – 14,3 %. Z celkového počtu dospelých Slovákov až 77 % pravidelne konzumuje alkoholické nápoje. Každý rok u nás diagnostikujú závislosť od alkoholu asi 6000 ľuďom.
Väčšina mladých alkohol skúsila
Väčšina sú tí, čo si alkohol doprajú len príležitostne. U ťažkých pijanov, ktorých na Slovensku máme asi 400 000, podľa odborníkov presahuje ročná spotreba alkoholu viac ako 20 litrov na osobu a vypijú zhruba polovicu celkovej spotreby alkoholu. Ťažkí pijani aj najviac trpia negatívnymi zdravotnými dôsledkami pitia a od pitia ich neodradí napríklad ani zvyšovanie cien alkoholu.
Závažným problémom je aj pitie alkoholu v prípade mladých ľudí. Podľa štatistík má v mladosti skúsenosti s alkoholom väčšina Slovákov. Výsledky celoeurópskej štúdie hovoria, že 88 % 16- až 17-ročných stredoškolákov pilo alkohol počas posledných 12 mesiacov a polovica z nich bola v tom čase aj opitá. Lekári upozorňujú, že práve v tomto veku sa najčastejšie vytvárajú predpoklady pre poškodenie zdravia spôsobeného nadmerným pitím, čo sa naplno prejaví v neskoršom veku.
Duševná choroba
V minulosti bola závislosť od alkoholu vnímaná ako porucha správania, ktorá súvisí s charakterom osobnosti. Odborníci zdôrazňujú, že už viac ako päť desaťročí je alkoholizmus považovaný za ochorenie a zaradený aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Podľa primárky Silvie Lúčnej z Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku má závislosť na akejkoľvek návykovej látke pevne stanovené kritériá. V prípade alkoholizmu sú to:
- túžba po alkohole a pití,
- strata kontroly,
- výskyt tolerancie (organizmus postupne znesie čoraz vyššie dávky alkoholu bez prítomnosti typických príznakov opitosti),
- prítomnosť abstinenčných príznakov po odobratí alkoholu,
- uprednostnenie pitia alkoholu pred inými činnosťami, ktoré mal predtým alkoholika rád a zaujímali ho,
- pokračovanie v pití napriek tomu, že si daný jedinec uvedomuje následky svojho správania.
Keď pevná vôľa nezaberá
Ľudia sa často mýlia pri posudzovaní toho, či je niekto alkoholik. Podľa primárky často za alkoholika považujeme človeka, ktorý denne pije alkohol vo veľkom množstve a vyzerá ako špinavý bezdomovec. „Frekvencia ani množstvo však nie sú podstatné, podstatná je zmena fungovania jedinca a zmeny vo vzťahu k pitiu a alkoholu, ako sú popísané pri drogových kritériách,“ objasňuje lekárka.
Za prekročením hranice závislosti už ide o ochorenie so všetkými znakmi choroby a k mýtom, týkajúcich sa alkoholizmu patrí aj ten, že alkoholik dokáže svoju závislosť zvládnuť pevnou vôľou. Nie je to však pravda. Ide o závažnú duševnú poruchu, ktorá však je liečiteľná. Veľmi dôležitú rolu zohráva aj podpora okolia.
