rekaziť.
Oslabený organizmus pacientov je totiž ideálnou živnou pôdou vzniku rôznych ochorení, ktoré majú na svedomí mikroorganizmy, s ktorými sa dostane do kontaktu v nemocnici. Vtedy hovoríme o nozokomiálnych – nemocničných infekciách. Za takúto sa považuje aj nákaza, ktorá nebola prítomná pri prijatí pacienta do nemocnice a vzhľadom na svoj inkubačný čas sa prejaví po jeho prepustení zo zdravotníckeho zariadenia.
Podľa Európskeho centra prevencie a kontroly chorôb (ECDC) umiera na nemocničné infekcie ročne asi 37 000 pacientov zo zhruba 60 miliónov pacientov v európskych nemocniciach. V porovnaní s počtom úmrtí pri dopravných nehodách vychádza, že sadnúť za volant je bezpečnejšie, ako ísť do nemocnice.
Zdroj nákazy je rozsiahly
Sú to nielen lekári, sestry, ošetrovateľky či rôzny pomocný personál, ale aj samotní pacienti, často preložení aj z iných oddelení, dlhodobo hospitalizovaní pacienti, pacienti s pľúcnymi chorobami, ako aj návštevníci či vybavenie a stavebné súčasti zdravotníckeho zariadenia a pod..
Prenos infekcie môže nastať priamo, ale aj nepriamo, rôznymi kontaminovanými predmetmi, ako aj diagnostickými liečebnými pomôckami, rôznymi kontaminovanými biologickými produktmi a liekmi, kontaminovaným vzduchom, potravou, k prenosu nákazy prispievajú aj muchy, komáre, mravce a pod..
Aj rizikových faktorov, ktoré stoja za nemocničnými nákazami je viacero:
- vnútorné - úzko súvisia s biologickou rovnováhou organizmu pacienta,
- vonkajšie - súvisia s terapeutickými, profylaktickými a diagnostickými zásahmi, rizikovým faktorom sú aj operácie – môže pri nich dochádzať k infekcii rán,
- rizikom je napríklad aj katetrizácia močového mechúra – dôsledkom môže byť vznik bakteriúrie a následných urinárnych infekcií,
- intravenózne katétre a prístroje sa považujú za rizikový zdroj sepsy,
- intubácia, tracheostómia a umelá ventilácia pľúc patria predovšetkým
- k rizikám vzniku respiračných nemocničných infekcií,
- ožarovanie, podávanie kortikosteroidov, antibiotík, cytostatík,
- dĺžka hospitalizácie.
Príčiny vzniku týchto nákaz sú rôzne, takisto tu rolu zohráva viacero faktorov, ako sú napríklad aj prevádzkové či hygienické nedostatky, alebo aj ľudský faktor – pokrivkávajúca disciplinovanosť, zodpovednosť a dôslednosť personálu, prípadne aj
nedostatočná ošetrovacia technika a pod.. Riziko zvyšujú aj infúzie, transfúzie, katetrizácia, endoskopia, endotracheálna anestézia, dialýza a pod., ale aj relatívne vysoká vnímavosť pacientov, a problémom bývajú aj rezistentné kmene v dôsledku častého používania celej škály antibiotík, ale aj možnosti a spôsoby dezinfekcie i chemickej sterilizácie diagnostických a terapeutických prístrojov a pod..
Hygiena je kľúčová
Nielen vzhľadom na prostý ľudský faktor, ale aj rôzne novinky či už v oblasti technológií alebo rôznych pomôcok je hygiena oblasť, ktorú stále možno zlepšovať.
„Správne techniky a použité pomôcky môžu zachrániť pacienta,“ hovorí Mgr. Petr Hložánek, MBA, zo spoločnosti, ktorá sa zaoberá aj výrobou sterilného operačného krytia. „Cieľom je vytvorenie bariéry medzi operačným tímom a pacientom tak, aby sa minimalizovalo riziko infekcie na najmenšiu možnú mieru.“
Správa ECDC uvádza, že až 30 % nozokomiálnych nákaz je preventabilných už jednoduchými úpravami správania sa lekárov.
