Tento najväčší orgán je nielen ochranno bariérou medzi vonkajším a naším vnútorným prostredím, chráni nás pred vplyvom rôznych nebezpečných mikroorganizmov, pomocou nej aj dýchame, pomáha regulovať telesnú teplotu. Je aj zmyslovým orgánom, tvorí súčasť imunitného systému.
Povrch kože pokrýva hydrolipidový plášť, ktorý zabezpečuje jej odolnosť proti negatívnym vplyvom vonkajšieho prostredia. Chráni pokožku aj pred osídlením nežiaducimi baktériami a zabezpečuje jej vlhkosť a premastenie.
Starnutie prináša zmeny v štruktúre
Takisto aj mnohé vonkajšie faktory – napríklad poveternostné vplyvy, spôsobujú, že koža postupne stráca schopnosť obnovovať sa, stráca elasticitu a „vysychá“, v dôsledku čoho dochádza k zmenám jej povrchovej vrstvy. To sú zmeny, ktoré môžeme priamo pozorovať, vekom však dochádza k zmenám aj v štruktúre kože.
Nie je už schopná takej rýchlej regenerácie ako koža mladých ľudí, čo má dopad aj na oslabovanie jej obrannej a ochrannej funkcie. Dôležité je na tieto zmeny myslieť včas, už v neskoršom strednom veku. Preventívna starostlivosť môže pomôcť spomaliť procesy, ktoré vedú k oslabeniu pružnosti, prirodzenej odolnosti a niektorých funkcií kože.
Samozrejme, rolu zohrávajú aj genetické predispozície, niekto má aj bez zvláštnej starostlivosti sviežu pokožku aj vo vyššom veku, iných trápi zvädnutá pokožka s vráskami oveľa skôr.
Vhodná starostlivosť je dôležitá
Samozrejme, rolu zohrávajú aj genetické predispozície, niekto má aj bez zvláštnej starostlivosti sviežu pokožku aj vo vyššom veku, iných trápi zvädnutá pokožka s vráskami oveľa skôr.
Koža seniorov je oveľa náchylnejšia na rôzne poškodenia, preto aj často trpia dermatitídami a aj preležaninami, zvlášť dôslednú ochranu a starostlivosť si vyžaduje koža v intímnych partiách, kde často býva vystavená aj agresívnemu pôsobeniu moču či stolice.
Dôležité je voliť vhodné prípravky na ošetrovanie, také, ktoré pomáhajú pokožku hydratovať, premasťovať, ktoré sú skrátka určené pre jej špecifické potreby a pomáhajú obnovovať prirodzenú činnosť kože.
Čo spôsobuje vysušovanie kože:
- nedostatok tekutín - zanedbávanie pitného režimu má dopad aj na kvalitu a zdravie kože, najväčšiu časť pitného režimu by mala tvoriť čistá voda, na spestrenie sú vhodné čisté, prípadne vodou zriedené ovocné šťavy, bylinné či zelené nesladené čaje.
- nezdravá strava – tekutiny prijímame aj v potrave, aj preto je vhodné zaradiť do jedálneho lístka veľa zeleniny a ovocia, pre zdravie kože je vhodná konzumácia rastlinných semien, orechov a rýb, ktoré obsahujú esenciálne omega 3 a omega 6 mastné kyseliny. Vhodným zdrojom týchto esenciálnych kyselín, navyše pre ľudský organizmus aj v optimálnom pomere je konopný olej.
- používanie nevhodných kozmetických prípravkov – najmä niektoré mydlá a sprchovacie gély môžu narúšať kyslý ochranný film pokožky a vysúšať ju, takisto prípravky napríklad s obsahom alkoholu nie sú vhodné pre každý typ pleti, na suchú pleť nie sú vhodné ani neriedené oleje, pokožku totiž vysušujú, takže sú vhodné skôr na mastnú pleť, oleje na ošetrenie pleti sa odporúča vtierať do vlhkej pokožky,
- prílišné vystavovanie sa slnečným lúčom – používajte opaľovacie prípravky s vysokým ochranným faktorom, hydratujúce ošetrujúce prípravky po opaľovaní, pomáha aj užívanie betakaroténu (marhule, mrkva, výživové doplnky a pod.)
- fajčenie, klimatizácia – takisto sa podieľajú na vysušovaní pleti,
- niektoré kozmetické ošetrenia – napríklad píling ovocnými AHA kyselinami narúša ochranný kožný film,
- nepriaznivé počasie – suchý vzduch, veterné i mrazivé počasie takisto nepriaznivo vplývajú na stav pokožky.
Čo možno neviete o koži
- koža je najväčší telesný orgán, u dospelého človeka zaberá takmer dva štvorcové metre,
- váži asi dvadsatinu celkovej hmotnosti človeka, u dospelých v priemere tri kilogramy,
- jej hrúbka a pohybuje od 0,5 mm do 5 mm, najtenšia je na očných viečkach, najhrubšia na chodidlách,
- koža má tri vrstvy, vrchná vrstva - pokožka, sa ako jediná dokáže neustále obnovovať,
- umývaním sa narúša ochranný film kože a obnoví sa až za jednu až dve hodiny, na celom tele i po piatich hodinách,
- poznáme vyše 300 kožných chorôb a ochorení, ktoré sa prejavujú aj na koži,
- prvé zachované písomné zmienky o kožných chorobách pochádzajú zo starovekého Egypta,
- francúzsky chirurg Guy de Chauliac opísal v 14. storočí červené škvrny na tvári a zdurený nos, ochorenie známe pod názvom rosacea – ružovka,
- veľa prejavov kožných ochorení opísal vo svojich dielach aj William Shakespeare,
- v roku 1572 Talian Geronimo Mercurializ napísal dielo O chorobách kože, ktoré sa považuje za prvú vedeckú prácu z odboru dermatológia.
