Ľudia od nepamäti zbierali a konzumovali vňať bahenného zeleru, ktorý rastie nadivoko v južnej a strednej Európe. Z neho sa postupne vyvinuli dnešné formy zeleru. Zeler je príkladom rastliny, ktorá sa šľachtila na tri formy obchodných produktov.
Zeler buľvový je u nás známy ako polievková zelenina, prípadne surovina na šaláty. Tvorí veľké, niekedy v strede vatovité buľvy sladkastej chuti a osobitej arómy.
V západnej Európe, zvlášť vo Francúzsku, v Anglicku a v Spojených štátoch je obľúbený zeler stopkatý, ktorý tvorí v strapatom koreňovom systéme malé buľvy, ale jeho listy majú silné stopky, ktoré tvoria osobitný druh konzumnej zeleniny. Pre získanie jemnejšej chuti sa tieto zelené stopky kedysi „bielili“, zatieňovali slamou, papierom alebo rašelinou. Dnes sú už vyšľachtené sorty, ktoré majú „vybielené“ stopky listov v povahe. Stopky sú žlté alebo skoro biele.
Pre poriadok treba uviesť, že existuje ešte zeler listový, ktorý sa pestuje pre jemnú, aromatickú vňať. Stopkatý zeler sa pestuje najmä v prímorských krajinách, lebo má rád i vysokú vzdušnú vlhkosť.
Stopky v hornej časti, kde sa list začína, majú mať šírku asi 2 cm, pri koreňovom krčku 4-7 cm. Ich dĺžka býva 40-50 cm. Pre trh sa stopky zrezávajú s celým krčkom, aby držali spolu, na druhej strane sa zrežú listy a získa sa trhový produkt s hmotnosťou okolo pol kilogramu. Na záhone vydržia rastliny aj niekoľko stupňov pod nulou, preto je to zelenina neskorej jesene. Pripravujú sa z nej zeleninové šaláty, obaľujú sa v cestíčku a vyprážajú, dusia sa alebo varia k mäsu ako špargľa. Pre vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok je žiaduce, aby sa pestovanie aj konzumácia stopkatého zeleru rozšírili aj u nás.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
