Skalku, jazero aj akvárium si u Rovných môžete dať vyrobiť na mieru, zabezpečia vám k tomu aj kompletný servis.
Pred šiestimi rokmi sa dvaja hydrobiológovia presťahovali z bratislavského sídliska do rodinného domu v Borinke. Pred panelákom zanechali po sebe nezvyčajnú stopu - kúsok prírody. Svoju predzáhradku si prerobili na jazero so skalkou a vysadili okolo mnoho zelene. Bolo to ich prvé malé vodné dielko. Odvtedy ich vytvorili nespočetné množstvo, a minimálne šesť majú dnes v záhrade.
Alexandra a Boris Rovní vyštudovali na prírodovedeckej fakulte „ochranu prírody“. V paneláku si toho veľa dovoliť nemohli, ale za šesť rokov sa ich rodinný dom stal nielen domovom päťčlennej rodiny, ale aj stoviek akváriových aj jazerných rýb. Po roku 1989 akvaristika a záhradná architektúra prestala byť pre nich už len koníčkom, a rozhodli sa podnikať. Založili si firmu, ktorá dnes zabezpečuje budovanie záhradných jazier a skaliek, predaj a servis akvárií a rýb. Ten už nie je taký výhodný ako kedysi, pretože dnes sú dovážané ryby lacnejšie ako naše. Záhradné jazerá však prežívajú rozmach. Práve pred rokom investovali všetku zostávajúcu energiu do rekonštrukcie veľkej záhrady, v ktorej trávia pracovný aj voľný čas.
Jazero postihol typický osud
Určite si položíte otázku, čo je so sídliskovým jazerom dnes. „Ostali iba dreviny, ktoré sme tam vysadili a prezieravo kládli dôraz na ich odolnosť a nenáročnosť, aby prežili čo najdlhšie.“ Pani Rovná si ich z času načas chodí obhliadnuť, a v poslednom čase živý plot, ktorý jazero chránil pred nečistotami, ktosi strihá. Jazero však postihol typický osud. „Ľudia, ktorí sa sem po nás nasťahovali, sa mu celkom tešili. Postupne sa však jazero stalo verejným smetiskom. Ľudia doň hádzali úplne všetko. Našli sme tam potraviny - pokazené surové kurča, rožky, zeleninu z polievky, papiere – voda kvasila a všade naokolo sa šíril zápach. Po roku nás domáci zúfalo prosili, aby sme ho zlikvidovali. Tak sme ho na ich žiadosť museli dať zasypať.“
Koberce v záhrade už nemajú
Záhrada rodinného domu sa stala pre Rovných východiskom. „Ešte nedávno by ste tu našli štrk, blato a staré koberce, spomína pani Saša.“ V záhrade sa nedalo vôbec existovať. Nasťahovali sa sem aj s mnohými rastlinami, ktoré pestovali vo svojom sídliskovom jazierku. Museli pre ne nájsť veľmi rýchlo miesto, preto hneď po príchode vykopali veľkú jamu a zaliali ju vodou. Nasadili tam všetko bez ladu a skladu, a trvalo dlho, kým všetko pretriedili a popresádzali. Záhrada bola pre nich to najdôležitejšie, čo vo svojom príbytku chceli prebudovať. Za obeť síce muselo padnúť pár ovocných stromov, ale jazerá sú urobené s citom, akoby ich postupne vytvárala príroda a čas.
Do kameňolomu na škodovke
Navýšený členitý terén pre skalky tvorí vyhádzaná zem z jazier. Najťažšou robotou bolo zvážanie kameňov. Prvé, riolitové, si Rovní priviezli na starej škodovke z hliníkovského kameňolomu, ktorý je dnes už odťažený, na škodu milovníkov skalky, pretože z neho sa dal získať pekný dekoratívny kameň. „V Bratislave sa často používa žula z Devína. Tá je najdostupnejšia, ale je príliš lámaná, nenasiakne vodou. Vyhovuje iba juhoafrickým porastom – kaktusom a sukulentom,“ hovorí pani Rovná. Smerom na Karpaty môžete nájsť vápence a najkrajší a najviac cenený pre skalničkárov je travertín.
Všetko odpozorovať z prírody
Skalku treba vedieť postaviť tak, aby nepôsobila neprirodzene. Pôdy by malo byť čo najmenej a treba využiť zaoblené kamene rôznej veľkosti. Treba tiež utvoriť štrkové polia v úžľabinkách. Jednoducho - všetko odpozorovať z prírody. Dôležitý je výber rastlín a vysádzanie podľa ich jednotlivých potrieb a vlastností. Keď rastline vytvoríme vhodné podmienky, udomácni sa, prebieha celý cyklus jej života a začne sa rozrastať. „Náš úspech spočíva predovšetkým v dlhoročnej praxi a štúdiu. Na svoje prvé skalky si radšej ani nechcem spomenúť,“ smeje sa pani Rovná. „Ale iba tak som sa mohla naučiť všetko, čo príroda potrebuje.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
Foto – autorka
