BRATISLAVA - Dospelý človek by mal počas dňa, keď sú veľké horúčavy, vypiť najmenej tri litre vody, pričom nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu vhodné nie sú. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Lenka Skalická. Ideálna je podľa jej slov obyčajná voda.
„Potreba piť rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu,“ informovala s tým, že najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred fyzickou námahou i počas nej a po nej. Starší a chronicky chorí ľudia by mali na minimum obmedziť aktivity a z domova vychádzať len ráno a večer, pokiaľ to je možné.
Strava má byť podľa Skalickej ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. „Ľudia by mali jesť dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy.“ Opaľovať sa je vhodné len ráno alebo neskôr popoludní, pri pobyte pri vode sa treba od 10:00 do 16:00 zdržiavať v tieni. Treba však podľa nej vždy používať kvalitné krémy s vysokým ochranným UV faktorom.
Na pracoviskách by mal zamestnávateľ po dohode so zamestnancami prijať viaceré opatrenia. „Zamestnanci by mali mať možnosť sa osprchovať chladnou vodou, okná by mali byť zatienené, vhodné je využitie ventilátorov, ak je to možné, využívať tiež klimatizáciu,“ vysvetlila Skalická. V domácnostiach je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov dnu. Potrebné je podľa jej slov zabezpečiť vetranie, ventilátor však treba nasmerovať tak, aby sa nežiaduco priamo neochladzovalo telo.
Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Za istých podmienok vedú až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia. „Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním,“ uzavrela Skalická.
