Hubársky raj sa zo stredného Slovenska začína v septembri presúvať aj do ostatných lokalít. FOTO – ARCHÍV
Mnohé druhy sušeného ovocia si môžeme pripraviť aj doma, jeho konzumácia je podstatne zdravšia než oriešky alebo zemiakové lupienky. FOTO SME – PAVOL MAJER
Úrodu zo záhradky je najlepšie konzumovať čerstvú, samozrejme, veľkú časť aj uchovávame. Okrem odloženia v čerstvom stave a mnohých spôsobov konzervovania je sušenie ovocia aj zeleniny najlacnejší spôsob, ktorým relatívne najlepšie zachováme aj pôvodné zloženie a vlastnosti. Navyše sa lepšie skladuje, lebo po odparení prevažného objemu vody sa podstatne zmenší.
Takto môžeme spracovať popri produktoch zo záhrady aj dovážané druhy ovocia, ak to nákupná cena dovolí, liečivé byliny a huby. Dokonca aj z okrasnej záhradky môžeme v priebehu sezóny sušiť niektoré druhy kvetov, tie však okrášlia naše príbytky a použijeme ich na zostrojenie dekoratívnych kompozícií.
Zrelé ovocie
Po usušení má príjemnú chuť a jeho konzumácia je zdravšia a menej kaloricky náročná, ako sladké či slané pochúťky. Najlepšie je postupne sušiť marhule, neskôr broskyne, v tomto období slivky, hrušky a jablká.
Menšie tvrdšie druhy, ako ríbezle, egreše, maliny, černice a čučoriedky, ako aj mäkké jahody, sú po usušení na priamu konzumáciu tvrdé a nepekné tvarom, dajú sa však využiť pri príprave ovocných čajov. Po namočení pred spracovaním, napríklad v rume, prichutia koláče.
Výborne chutia aj banány, na plátky nakrájané citrusy využijeme na dekoračné účely pri aranžovaní tabúľ, kytíc, na prizdobenie vianočného stromčeka alebo tiež do čajov.
Pred sušením by sme mali ovocie umyť a zbaviť kôstok a tvrdých častí. Väčšie jablká, hrušky nakrájame na plátky, marhule a broskyne na štvrtky, slivky na polovice. Niektoré chutia lepšie olúpané, šupky usušíme zvlášť a pridáme ich do čajovej zmesi.
Sušíme v sušičke aj na rámoch
Najrýchlejšie a najkvalitnejšie je sušiť ovocie v sušičkách, kde sušíme naraz niekoľko vrstiev a pri niektorých typoch si môžeme sušiace platne aj dokúpiť. Súčasné typy majú nízky príkon energie a nízku hlučnosť. Ovocie usušíme podľa druhu za niekoľko hodín bez rizika znehodnotenia a splesnivenia.
Tradičný spôsob sušenia je zdĺhavejší. Najlepšie je nechať spočiatku ovocie na slnku zavädnúť a potom ho dosušiť na zatienenom dobre vetrateľnom mieste. Výborne poslúžia drevené rámy s natiahnutou silonovou sieťovinou, ktorú by sme mali po každom sušení umyť. Inak je lepšie použiť pevnú dosku alebo plech pokrytý potravinárskym papierom, aby sa plody naň nelepili.
Gázou alebo voľnými sieťami by sme mali ovocie chrániť pred hmyzom a prachom, musíme ho občas kontrolovať a obracať. Pred odložením je dobré na niekoľko minút dať dosušiť plody do málo vyhriatej rúry, stála kontrola je nevyhnutná, aby sme neprišli o všetko predchádzajúce úsilie a ovocie sa nepripieklo.
Menej dozreté plody pre vylepšenie chuti blanšírujeme odkôstkované v sirupe, pokrájané ovocie v ňom povaríme dve až tri minúty. Po vychladnutí a obschnutí ho vysušíme ako zrelé, využiť môžeme aj ovocný sirup.
Ovocie skladujeme na suchom tmavom mieste, najlepšie vo väčších, hermeticky uzavretých pohároch. Musíme však kontrolovať stav ovocia, ktoré môže zvlhnúť aj z výkyvov teplôt a tým sa znehodnotiť. Podľa potreby ovocie môžeme občas aj dosúšať napríklad sušičom na vlasy.
Tam, kde je rovnaká teplota pri skladovaní a nízka vlhkosť vzduchu, je dobré vrch pohára prekryť hustým plátnom stiahnutým gumičkou.
Sušená zelenina
Na sušenie sú vhodné takmer všetky druhy zeleniny. Takto si môžeme pripraviť aj zmesi do polievok a na prípravu mäsa. Sušenú zeleninu môžeme takmer neobmedzene dlho skladovať, pred prípravou jedla, ju necháme napučať v studenej vode a tým získa pôvodnú veľkosť, farbu aj chuť. Podľa účelu si teda upravíme očistenú zeleninu pred sušením.
Rovnako ako ovocie, aj zeleninu je najlepšie sušiť v sušičke, pretože dehydratácia prebehne najrýchlejšie. Zeleninu môžeme sušiť aj v pootvorenej rúre najviac pri sedemdesiatich stupňoch, pričom ju často obraciame. Na rozdiel od podstatne mäkšieho ovocia by sa sušením na vzduchu znehodnotila skôr, ako by vyschla.
Aj zeleninu skladujeme vo väčších pohároch, na prekrytie je dobrý celofán, prípadne skrutkovacie viečko. Ak budeme robiť polievkovú zmes, usušenú zeleninu roztlčieme v mažiari alebo najemno pomelieme. K dvom objemovým jednotkám mrkvy, jednému dielu petržlenu, jednému dielu zeleru, poloviciam dielu kalerábu, cibule a póru, troche cesnaku a petržlenovej vňate pridáme pre farbu trochu vegety a polovicu dielu soli.
Okrem toho k jedlám dávame aj na kolieska sušené rajčiny, papriku, malé ružičky karfiolu, kolieska cibule alebo pór. Sušenú cibuľu a cesnak môžeme tiež pomlieť, prášok je vynikajúci do omáčok a do cestíčok niektorých vyprážaných jedál.
Bylinky a pochutiny
Záhrada nám poskytuje aj úrodu bylín a pochutín, ktoré zachováme na mimovegetačné obdobie tiež vysušením. Bylinky však nájdeme aj vo voľnej prírode. Mali by sme ich sušiť tiež umyté a jemne osušené utierkou.
Byliny rovnako, ako aj na čajové zmesi, sušíme v polotieni, nikdy na priamom slnku. Okrem roštov so sieťovinou môžeme použiť aj biely papier. Iba pri vlhkom počasí dosušujeme krátkodobo a veľmi opatrne v rúre.
Petržlen, majorán, mätu, bazalku po usušení rozmrvíme prstami, oregano, tymián, saturejku, rozmarín, šalviu pomelieme na jemnejšie. Skladujeme rovnako ako ovocie alebo aj vo vreckách z hustého plátna. Musíme však kontrolovať prítomnosť škodcov, napríklad molí.
Sezóna húb
Aj mnohým hubárom nechutia zavárané huby, čerstvé treba skonzumovať podstatne rýchlejšie ako mäkké ovocie, ani mrazené huby nevydržia dlho. Sušenie je najpraktickejšie uchovanie pre ďalšie využitie.
Dôležité je urobiť dobrý výber iba kvalitných húb bez náznakov plesní a červavosti. Väčšie nakrájané na plátky, menšie na polovice či štvrtky ukladáme vedľa seba a v priebehu sušenia obraciame. To si uľahčíme, keď máme huby navlečené na niti, lanku alebo na rošte so sieťovinou. Pri hubách je dôležité, aby preschli čo najskôr, preto je sušenie v sušičke optimálne.
Mäkké druhy a prevlhnuté huby zbierané počas zvýšenej vlhkosti však radšej nesušíme, lebo by začali tiecť a hniť, kým by preschli. Na skladovanie dáme iba dokonale presušené, ktoré sa lámu a ich vlhkosť kontrolujeme aj v priebehu skladovania, ktoré je podobné ako pri ovocí.
Z bedieľ alebo jedlých druhov, ktoré majú výraznú chuť, môžeme po usušení urobiť prášok do polievok a omáčok. ĽUBOMÍR ŠIMNA
