Čo sa deje pri strese v našom mozgu? Ide o reťazec neurochemických reakcií, ktoré sa odohrávajú na „ceste“ od hypotalamu cez hypofýzu až k nadobličkám. Vplyvom stresu dochádza k tomu, že v hypotalame sa zvýši tvorba hormónu kortikoliberinu. Ten sa krvným riečiskom dostane do hypofýzy, kde aktivuje tvorbu hormónu adrenokortikotropín. Následne sa aktivuje kôra nadobličiek, v dôsledku čoho sa zvýši vylučovanie hormónov kortizol a kortikosterón. Úlohou hormónov je obnoviť pôvodnú rovnováhu, ak sa to nepodarí, dôsledkom môže byť pocit úzkosti alebo depresia.
Depka patrí k životu
Aj psychiatri hovoria, že tak ako je súčasťou života radosť, je ňou aj depresia. Avšak odlíšiť, kedy už ide o chorobnú, neprirodzenú, neadekvátnu depresiu nie je, samozrejme, jednoduché, najmä v hraničných prípadoch. Psychiater MUDr. Ivan André, PhD., zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky LFUK a FNsP Bratislava vysvetľuje, že „u mierne vyjadrených chorobných depresií je odlíšenie obtiažne. Depresia ako choroba je v princípe stav, ktorý možno charakterizovať ako telesný. Prítomná je, samozrejme, aj depresívna nálada, ale aj celý súbor príznakov ako napríklad skľúčenosť a nechuť k žitiu."
Lekár dopĺňa, ze "depresia ako choroba má v sebe prvok tzv. vitálnej depresie, čiže celkový telesný pocit je chorobný. Človek vníma samotné telo ako bremeno, jeho základné bytie, cítenie je utrpením. Človek, ktorý trpí chorobnou depresiou, uvádza aj nepríjemné fyzické pocity v hrudníku, v srdci, väčšinou tieto pocity ľudia lokalizujú do hrudníka. Je to telesný dyskomfort, ktorý sa ťažko definuje. Samozrejme, sú aj iné rozlišovacie znaky, ale tento telesne podmienený stav je jedným zo základných znakov."
Samoliečba nie je riešenie
Platí to v prípade, ak máte ťažkosti s chorobnou depresiou. Obráťte sa radšej na lekára, ak sa totiž domnievate, že s ňou zatočíte sami, iba svojou vôľou a odhodlaním, ste na omyle. Posledné výskumy odborníkov londýnskeho Psychiatrického inštitútu potvrdili, že depresívne stavy sprevádzajú zmeny v štruktúre mozgu, v oblasti sivej mozgovej kôry. Slávny hrdina románov Agaty Christie - detektív Hercule Poirot, ktorý si zakladal na výnimočnej spôsobilosti svojich sivých mozgových buniek, teda zjavne s depresiami problémy nemal. Vedci zaznamenali tieto zmeny pomocou magnetickej rezonancie, zatiaľ im však nie je jasné, či sú príčinou alebo dôsledkom depresie.
Boháči v ohrození?
K zaujímavým, a v čase krízy zrejme aj k užitočným zisteniam patrí poznatok amerických vedcov, že ľudia, pre ktorých je priveľmi dôležité materiálne bohatstvo, omnoho častejšie trpia depresiami a stavmi úzkosti ako tí chudobnejší. Aj výsledok prieskumu belgických psychológov hovorí za veľa: už len samotné pomyslenie na peniaze znižuje našu schopnosť tešiť sa a užívať si život. Pozor aj na nadbytočné kilogramy a nezdravé stravovanie, španielski vedci zasa potvrdili súvislosť medzi príliš častou konzumáciou fastfoodových jedál a depresiou. Takíto stravníci totiž jedia aj menej ovocia, zeleniny a rybieho mäsa a často aj fajčia.
Káva a depresia
Káva obsahuje významnú skupinu antioxidantov – polyfenolov, vďaka ktorým má protirakovinové účinky a priaznivo pôsobí aj na srdcovo-cievny systém.
Potvrdzuje to aj gastroenterológ Peter Minárik, dopĺňajúc, že „vlastný obsah antioxidantov v káve závisí od druhu a spôsobu úpravy kávových zŕn“. S kávou však vraj môžete predchádzať nielen nádorovým a srdcovo-cievnym ochoreniam, ale aj depresii. Podľa výsledkov štúdie amerických vedcov vraj ženy, ktoré pijú denne aspoň dve kávy, trpia výrazne menej depresiami. Tento výsledok vyplynul z vyše desaťročných pozorovaní viac ako 50 000 Američaniek.
