„Ešte jednu takúto noc, pôjdem do pivnice a odseknem si nohy,“ sťažuje sa zúfalý pacient lekárovi. Je v koncoch. Už mesiace nemôže spať. Trpí syndrómom nepokojných nôh. Restless legs Syndrom, táto záhadná choroba nedá spať miliónom ľudí na svete. U nás pre ňu noc čo noc nezaspí asi 500-tisíc Slovákov.
„Symptómy sú veľmi nepríjemné, často vedú až k ťažkým depresiám,“ hovorí psychiater a neurológ z Josefstadt kliniky vo Viedni, ktorý minulý týždeň navštívil Bratislavu.
Príznaky prichádzajú najmä neskoro večer a v prvej polovici noci. Postihnutí sa sťažujú na mravenčenie v nohách, ťahanie, pálenie a dokonca bolesť. Takisto pociťujú nutkanie k pohybu a motorický nepokoj. V 30- až 40-sekundových intervaloch nohami svojvoľne trhajú. Keď vstanú a poprechádzajú sa, ťažkosti zmiznú, ale na spánok sa už nedá pomyslieť.
500-tisíc Slovákov má nepokojné nohy
Lekári už dnes vedia, že syndróm je najčastejšou príčinou ťažkých porúch spánku. Zatiaľ nikto jednoznačne nedokázal príčiny tejto záhadnej diagnózy. Experti vychádzajú z predpokladu, že na vine je porucha centrálneho nervového systému. Vyše 60 percent prípadov syndrómu je zdedených.
„Až 15 percent populácie na Slovensku trpí týmto syndrómom. To je viac ako chorých na cukrovku,“ hovorí neurológ Pavol Kučera z Fakultnej nemocnice v Bratislave. Prvé príznaky začínajú pociťovať už desaťročné detí.
S pribúdajúcim vekom sa symptómy choroby zhoršujú.
Veľmi často sa totiž stáva sa, že pacientovi určia správnu diagnózu až po desiatich rokoch, medzitým môže vymeniť štyroch lekárov. Syndróm nepokojných nôh je porucha centrálneho nervového systému. Nezapríčiňujú ho psychické faktory alebo stres. Syndróm môže v niektorých prípadoch vyvolať nedostatok železa, ochorenia neurologického charakteru či zlyhanie obličiek. Ťažkosti sa môžu zhoršiť aj vplyvom alkoholu či kofeínu.
Výskyt syndrómu sa zvyšuje so stúpajúcim vekom. Podľa dostupných prieskumov na Slovensku sú vedomosti o tomto ochorení aj medzi odbornou verejnosťou pomerne nízke. Ako diagnóza zostáva syndróm často neodhalený, a teda nesprávne liečený. A pritom platí, že čím skôr sa na to príde, tým lepšie sa ochorenie ovplyvňuje.
Profesor Volc sám priznáva, že tento syndróm bol dlho neznámy aj pre odbornú verejnosť v Rakúsku. „Najťažšie bolo presadiť u kolegov lekárov, že naozaj ide o tento problém. Praktickí lekári ho veľmi často považovali za ochorenie žíl.“ Pacientom s týmto problémom pomohlo, že si založili svojpomocné pacientske oganizácie, ktoré si medzi sebou vymieňajú skúsenosti a rady ako ochorenie zvládnuť.
„Aj v Rakúsku ešte niektorí pacienti majú určité zábrany navštíviť psychiatra,“ dodáva profesor Volc.
Dnes už existujú lieky, ktoré útrapy robia znesiteľnejšími. Ide najmä o prostriedky, ktoré v centrálnom nervovom systéme potláčajú nutkanie k pohybu a pomáhajú aj pri Parkinsonovej chorobe.
