Paneláková architektúra vo Fínsku zalahodí oku viac. V severských štátoch sa viac dbalo na vonkajšie profilovanie, využívali sa vymývané povrchy, rôzne farebné kamenivá. Zabudovávali sa kvalitné inštalačné prvky a väčší dôraz sa kládol na ich priebežnú obnovu. FOTO – ARCHÍV ZUZANY STERNOVEJ
A v roku 1996 zvíťazil v súťaži Obytný dom roka. „Bola to veľká štátna úloha, praticky sme museli vypracovať štúdiu na obnovu všetkých typov panelových obytných domov, ktoré u nás boli postavené,“ hovorí Peter Šebesta z ateliéru SB Partners. Celý dom bol zateplený, nad posledným poschodím je nová nadstavba a šikmá strecha s vikiermi a drevenými prvkami.
Panelový dom T 06 B v Starom Smokovci bol postavený v 70-tych rokoch
Ak vám zateká alebo fučí do bytu, je vám samozrejme bližšia košeľa ako kabát. Obývate a vlastníte predovšetkým ten svoj kúsok paneláku a akúkoľvek poruchu potrebujete promptne vyriešiť.
V prípade, že sa začnete zaoberať otázkou vášho bytu ako súčasti obytného domu a začnete zisťovať, v akom je stave, môžete uvažovať minimálne dvojako. Máte kúpený byt, zaplatili ste zaň, je váš, môžete si s ním konečne robiť, čo chcete. Alebo druhá možnosť - od chvíle jeho nadobudnutia do osobného vlastníctva vás bude zaujímať, do akej miery ste zodpovedný za jeho stav. Ak chcete, nasleduje aj úvaha číslo tri: do akej miery bol v minulosti za stav obytných domov zodpovedný štát a do akej je dnes.
Statické výpočty odplávali?
Panelák, ako každá budova, potrebuje prvé menšie úpravy už po piatich rokoch, väčšie - ako napríklad opravu strechy a fasády, už po 15 rokoch. Akútnosť obnovy nie je len otázkou ich veku, ale aj odstránenia systémových porúch.
Vo VVÚPS-NOVA sa práve preto začalo so zhromažďovaním podkladov. Statika obytných domov sa však počítala iba na jedinom ústave na jedinom počítači v Prahe. Keďže po rozdelení Československa nikto nemyslel na to, že dokumentácia raz bude potrebná, na Slovensku tieto výpočty nie sú archivované.
Rekonštrukcia bytu na úkor obnovy domu
Urobiť zásah do nosnej steny kdekoľvek v panelovom dome znamená redistribuovať sily na ostatné časti, teda presunúť ťarchu aj na iné miesta mimo bytu. „Myslím si, že je dosť veľkou chybou, že byty boli rozpredané a nemajú v jednom dome spoločného majiteľa.
Žiaľ, je to tak - ak si vlastník bytu vymení iba bytové jadro bez výmeny rozvodov, položí krásnu dlažbu, poprípade vybúra nejakú nosnú stenu, vykonal všetko pre to, aby svoje osobné vlastníctvo zničil,“ hovorí doc. Ing. Zuzana Sternová, výkonná riaditeľka výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb VVÚPS-NOVA v Bratislave.
Zaskliť či zatepliť?
Samozrejme, rekonštrukcia bytu je v zásade možná, len by sa nemala diať na úkor obnovy celého objektu. Každý jednotlivý dom má svoje špecifické poruchy, ktoré treba zohľadniť a na základe toho pripraviť hodnotenie nedostatkov. Podľa nich sa vyčíslia náklady na obnovu, ktoré sa pohybujú približne od 480 do 620 tisíc korún podľa typu domu a konštrukčného systému. „Len pre porovnanie - za zateplenie štyroch metrov štvorcových zaplatíte rovnako ako za jeden meter štvorcový zasklenej konštrukcie. Obidve úpravy sú však potrebné,“ hovorí Zuzana Sternová.
Nič nové pod slnkom
Hodnotenie kvality panelákov sa čoraz viac „splošťuje“, pretože obnovu dnes potrebuje každý z nich. Zanevrieť na ne okrem iného znamenalo, že po roku 1989 sa u nás postavilo všeličo a niekedy všelijako. V bývalom Štátnom projektovom a typizačnom ústave, kde paradoxne pracovali aj technicky zdatnejší ľudia, ako sú „vo fachu“ dnes, sa údajne uvažovalo o nových otvorených dispozíciách už v 80-tych rokoch. Súčasné trendy v technológiách a materiáloch, v kvalitných zatepľovacích možnostiach a rôznych povrchových úpravách teda nie sú ničím novým pod slnkom.
Kto je vo fachu a kto nie
Bývalým projektantom možno podľa všetkého vytýkať kvalitu práce natoľko ako aj dnešným „majstrom“. „Zbytočne dnes dáme do projektu to najlepšie a použijeme materiál, ktorý spĺňa podmienky zákona č. 90 o stavebných výrobkoch, či iné nové predpisy. To, že firma má dobré meno a licenciu na vykonávanie týchto prác, žiaľ neznamená, že všetci jej pracovníci sú odborníci na zatepľovanie,“ upozorňuje pani Sternová. „Myslím si, že by bolo veľmi potrebné ošetriť tieto licencie a zaviesť pracovné preukazy, ktoré by pracovníkovi pri zaškolení vydal nositeľ certifikátu o technickom osvedčení na príslušný zatepľovací systém.“ To naša legislatíva však zatiaľ nepozná.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
