Už viac ako dve desaťročia uplynuli od objavenia vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu C. Na celom svete trpí týmto ochorením asi 170 – 200 miliónov ľudí, a to je dôvod, prečo lekári hepatitídu C radia medzi vírusové pandémie.
Vírusové hepatitídy sú závažným zdravotníckym problémom na celom svete, patria k najrozšírenejším infekciám. Toto ochorenie je nebezpečné, môže sa skončiť aj úmrtím. Vírusové hepatitídy patria k desiatim najčastejším infekčným príčinám smrti. Okrem rizika úmrtia aj výrazne znižujú kvalitu života pacienta a v neposlednom rade sú aj významným finančným zaťažením spoločnosti spojeným s vysokými priamymi i nepriamymi nákladmi na liečbu.
Vírusové hepatitídy sú aj najčastejším dôvodom na transplantáciu pečene. Podľa odborníkov má napríklad v USA podiel vírusovej hepatitídy C na indikáciách transplantácií pečene stúpajúci tendenciu, uvádza sa až päťnásobný nárast v roku 2000 v porovnaní s rokom 1990.
Podobný vývoj môžeme očakávať aj u nás na Slovensku. Dôvodom je napríklad aj otvorenie hraníc po roku 1989, čo malo u nás za následok mohutný nárast drogovej scény. Ohrozenou skupinou sú napríklad aj pacienti, ktorí darovali krv, alebo podstúpili transfúziu pred rokom 1992. Tí si ochorenie nezavinili sami a teraz po cca 20 - 30 rokoch sa ochorenie u nich začína prejavovať už vo svojej rozvinutej forme.
Kedy je pečeň v ohrození
Pečeň ohrozujú rôzne ochorenia, vírusové, autoimunitné a pod. Čo je však najväčšou hrozbou pre tento orgán? Gastroenterológ – hepatológ MUDr. Marian Oltman, PhD. z gastroenterologicko-hepatologického centra THALION v Bratislave hovorí, že „najčastejšie je pečeň terčom tzv. xenobiotík. Sú to molekuly, ktoré sa voľné v prírode nevyskytujú - rôzne toxíny, lieky, „éčka", dochucovadlá a prísady v potravinách, ktoré u niekoho môžu pôsobiť priamo toxicky, ale u niekoho idiosynkreticky.
Znamená to, že tento škodlivý efekt nie je závislý od dávky, ale až genetickým riadením metabolizmu a imunitného systému sa začne správať nebezpečne. To je najčastejšia príčina poškodzovania pečene a patrí sem aj alkohol.“
Abeceda hepatitíd
Na druhom mieste sú poškodenia pečene spôsobené vírusmi – je to známa „abeceda" hepatitíd ABCDE. Podľa lekára Mariana Oltmana nasledujú „autoimunitne podmienené poškodenia pečene, či už iba pečeňových buniek - autoimunitná hepatitída, ďalej primárna biliárna cirhóza – PBC, alebo primárna sklerotizujúca cholangitída - PSC, a potom je tu skupina metabolicky podmienených poškodení pečene.
Sem radíme hereditárnu hemochromatózu, ktorá je navodená poruchou metabolizmu železa a jeho nadmerným ukladaním v rôznych orgánoch, a potom ochorenie s podobným mechanizmom poškodzovania pečene meďou - tzv. Wilsonova choroba. Nad týmto všetkým stojí tzv. steatóza - stukovatenie pečene. Nemožno však o nej hovoriť ako o jednej chorobnej jednotke, skôr je to tzv. syndróm. Mohli by sme povedať, že je to jedna z možných tvárí poškodzovania pečene, spustených inými príčinami (napr. tými, ktoré sú spomenuté vyššie).“
Ako sa možno nakaziť?
Vráťme sa však k vírusovým hepatitídam, ktoré sa tiež môžu podieľať na vzniku cirhózy a následne i rakoviny pečene. Lekár upozorňuje, že, žiaľ, pri hepatitíde B a možno aj hepatitíde C napriek neprítomnosti cirhózy môže v určitých percentách dochádzať k vzniku nádoru. Je to výnimka z pravidla, že len v cirhotickom teréne sa vyskytuje nádor.
Vírusom hepatitídy C (ale aj B a D) sa môžete nakaziť krvou a jej derivátmi. Stať sa to môže napríklad pri transfúzii (zvlášť pred rokom 1992), dialýze, pichnutím sa infikovanou ihlou (zdravotnícki pracovníci, drogovo závislí jedinci), nebezpečné môže byť aj tetovanie či piercing, čiže všade tam, kde dochádza k otvoreniu cievneho systému infikovaného, ktorý tak môže rozsievať vírus.
Riziko infekcie vírusom hepatitídy C je aj pri sexuálnom styku s infikovanou osobou, takže v rámci prevencie sa treba vyhýbať promiskuitnému sexuálnemu správaniu a rôznym rizikovým praktikám intímneho styku, kde môže hroziť infekcia.
Rizikom môže byť aj manikúra
Vírus hepatitídy C sa môže prenášať aj z matky na dieťa pri pôrode, častejšie sú však ohrození novorodenci matiek s HIV infekciou. Vo viac ako 30 % prípadov lekári nevedia určiť pôvod infekcie, až 40 % pacientov nepozná spôsob nákazy. Vírusy sa vám môžu dostať do tela napríklad aj drobnými trhlinkami na ústnej sliznici či na koži, napríklad používaním zubnej kefky infikovanej osoby, holiacich potrieb, nástrojov na manikúru, pedikúru a pod.
Vyvarujte sa preto nielen používania niečích hygienických potrieb, ale veľa riskujete, ak si nechádte robiť tetovanie, piercing či manikúru a pedikúru v salónoch neznámeho pôvodu, často aj na dovolenke v zahraničí. Je veľmi dôležité poznať tieto možné riziká a pamätať na ne o to viac, že na hepatitídu C zatiaľ nebola vyvinutá očkovacia látka, takže chrániť pred ochorením sa môžete len dôkladným dodržiavaním preventívnych opatrení.
Príznaky sa objaviť nemusia
V niektorých prípadoch sa príznaky dokonca nemusia objaviť ani za celý život pacienta. Na to, že trpí hepatitídou, sa môže prísť náhodne, napríklad, ak sa robia interné predoperačné vyšetrenia, vyšetrenia pri nástupe či zmene zamestnania, pri gravidite, v prípade úrazu a pod.
Ak ochorenie prebieha skryto, lekári ho označujú ako tzv. inaparentné. Opakom je tzv. fulminantný priebeh, ktorý je dramatický a môže sa skončiť zlyhaním pečene až úmrtím pacienta.
Ak sa príznaky objavia, spočiatku bývajú nešpecifické:
- únava,
- malátnosť,
- nechutenstvo,
- mierne zvýšená teplota,
- chudnutie.
Neskôr sa môže pridať bolesť pod pravým rebrovým oblúkom či zväčšená pečeň, žlté alebo tmavé sfarbenie moču spôsobené zvýšenou hladinou bilirubínu. Nezriedka sa ani pri sonografickom vyšetrení nemusia odhaliť typické príznaky, často je to však aspoň mierne zväčšená pečeň alebo slezina.
Pri chronických hepatitídach môžeme pozorovať napríklad únavnosť, bolesti svalov a kĺbov, takýto človek aj zle znáša fyzickú a psychickú záťaž. Pre chronickú vírusovú hepatitídu je podľa slov lekára typické, že nie je ničím typická. To je zákerná stránka tohto ochorenia a lekári ho často odhalia až v štádiu cirhózy alebo rakoviny pečene.
- Inkubačná lehota infekcie vírusom hepatitídy C je 50 – 150 dní.
- Infekcia môže postihovať prakticky všetky orgány (tzv. extrahepatálna manifestácia infekcie), avšak klinicky a laboratórne najčastejšie prebieha ako chronická hepatitída (infekcia trvá viac ako 6 mesiacov).
- Zmeny štruktúry genómu vírusu v súvislosti s ďalšími okolnosťami spôsobujú, že u infikovaného jedinca dokáže vírus ľahko prežívať. To je príčina, že až u 80 % infikovaných pacientov tak prechádza infekcia do chronického štádia.
- U jednej tretiny pacientov po 15 – 20 rokoch infekcie vzniká riziko cirhózy pečene.
- U 5 % pacientov s hepatitídou C po 20 – 25 rokoch vzniká aj riziko karcinómu pečene.
- Genóm vírusu hepatitídy C bol prvýkrát opísaný v roku 1989.
- Vírusová hepatitída C je prvou vírusovou infekciou v histórii, kde k objaveniu pôvodcu viedli metódy molekulárnej biológie.
- Napriek spoznaniu biologických vlastností vírusu, jeho štruktúry a variability, o pôvode infekcie existujú len hypotézy. Niektoré predpokladajú, že predchodca terajšieho vírusu hepatitídy C sa objavil asi pred 400-tisíc rokmi, iné odhadujú, že to bolo oveľa skôr, a to už pred viac ako 3,5 miliardami rokov.
- Dnes poznáme šesť základných genotypov vírusu hepatitídy C. Predpokladá sa, že tieto genotypy vznikli zo spoločného základu asi pred 400 rokmi. V Európe sa najčastejšie vyskytuje genotyp 1 a 3, menej genotyp 2.
- Podľa doterajších pozorovaní sa odhaduje, že vo svete sú vírusom hepatitídy C chronicky infikované asi 3 % populácie, čo predstavuje asi 170 miliónov ľudí.
- Na Slovensku je asi 35 000 osôb s chronickou hepatitídou C, pričom počet doteraz diagnostikovaných a liečených pacientov s touto diagnózou tvorí len zlomok z nich. V oblasti diagnostiky ostáva preto hlavným problémom vyhľadávanie chronicky infikovaných osôb.
Včasná diagnostika je kľúčová
Liečba vo včasnom období infekcie predstavuje najväčšiu šancu ako predísť nepriaznivému rozvoju ochorenia. Dôkazom toho, že kľúčová je čo najskoršia diagnostika a tak aj liečba je fakt, že hepatitída C stále ostáva najčastejšou príčinou transplantácií pečene v rozvinutých krajinách, ako aj to, že neustále stúpa počet infikovaných v niektorých rizikových skupinách, ako sú napríklad narkomani.
Čím neskôr sa na ochorenie príde, tým väčšia je šanca, že sa rozvinie do chronickej formy. Úspešnosť liečby je nepriamo úmerná veku pacienta, u starších pacientov je aj väčší predpoklad, že sa u nich ochorenie rozvinie do cirhózy, ktorá je, ako sme už spomínali, rizikovým faktorom vzniku rakoviny pečene.
Preto je jedným z hlavných cieľov liečby zastaviť rozvoj tohto ochorenia do cirhózy alebo až tzv. hepatocelulárneho karcinómu, čiže rakoviny pečene. Konečným cieľom je teda nielen zlepšenie zdravotného stavu pacienta, ale, samozrejme, aj vyliečenie a predĺženie jeho života.
Liečba hepatitídy C
V súčasnosti majú lekári k dispozícii aj nové antivirotiká. Je veľmi dôležité zvoliť vhodnú liečbu, ktorá závisí aj od individuálneho stavu pacienta, veku a vývoja ochorenia. Bohužiaľ, účinnú očkovaciu látku sa zatiaľ vyvinúť nepodarilo. Je to pre vysokú variabilitu genómu vírusu – jednoducho povedané, pre jeho veľmi výrazné schopnosti mutovať. O to dôležitejšie je dbať na prevenciu tohto ochorenia.
Na Slovensku máme centrá pre liečbu a diagnostiku vírusových hepatitíd. V nich bývajú aj dlhodobo sledovaní tzv. asymptomatickí – bezpríznakoví nosiči.
