Aj keď sa nám do nej veľakrát nechce, práca nám prináša pocit užitočnosti a je naším dvíhačom sebavedomia. Čo však, keď nás začne trápiť nejaké ochorenie? Máme sa s ním zdôveriť v pracovnom kolektíve?
V našom prieskume na webovej stránke zena.sme.sk sa väčšina respondentov zhodla v tom, že ak má človek vysoký tlak, epilepsiu alebo iné ochorenie, ktoré by ho mohlo ohroziť počas pracovného času, mal by o tom povedať aspoň najbližším spolupracovníkom alebo nadriadenému.
Medzi odpoveďami sa však vyskytlo aj zopár názorov, že zverejnenie zdravotného problému v práci znamená v dnešných časoch hotové odsúdenie samého seba.
Povedať alebo nie?
„V prvom rade to závisí od ochorenia. Sú také choroby, ktoré v počiatočných štádiách neovplyvňujú vôbec, alebo len v malej miere, pracovný výkon. Vtedy nie je nutné o nich hovoriť.
Na druhej strane, keď sa človek o svoje starosti podelí, získa osobnú podporu a kontakt s blízkymi, môže mu to priniesť úľavu. Sú však introverti, ktorí si, naopak, potrebujú niesť svoj kríž sami a dokážu sa zveriť len jednému alebo niekoľkým ľuďom,“ vysvetľuje klinická psychologička Lucia Čierňavová.
Miera otvorenosti závisí aj od toho, aká je na pracovisku kvalita vzťahov. „Ak ochorenie zasahuje do pracovného výkonu a človek chce a môže stále pracovať, je dôležité dohodnúť sa s nadriadeným na zmene pracovnej náplne a svojich kolegov v tíme stručne oboznámiť so zmenami,“ dodáva Čierňavová.
A čo na to hovorí zákon? „Zamestnanec má vo vzťahu k zamestnávateľovi všeobecnú informačnú povinnosť, ktorá spočíva v oznámení všetkých skutočností, ktoré bránia výkonu práce, alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.
Uvedenú povinnosť má tiež uchádzač o zamestnanie vo vzťahu k budúcemu zamestnávateľovi. Teda ak váš zdravotný stav môže mať vplyv na výkon práce, máte povinnosť oznámiť to,“ vysvetľuje Tomáš Pavlovič z advokátskej kancelárie Prosman a partneri a dodáva, že napríklad administratívny pracovník sa nemusí v práci zdôveriť so svojím závažným ochorením, ak mu neznižuje pracovnú výkonnosť.
„Informačná povinnosť by u zamestnanca vznikla len v prípade, ak by bol z dôvodu pretrvávajúcej choroby nesústredený, alebo by trpel únavou. Na druhej strane zamestnanec, ktorý pracuje ako baník, je povinný svojho zamestnávateľa informovať aj o takom bežnom ochorení, akým je alergia,“ tvrdí Pavlovič.
Nevyhýbajte sa téme
Ako oznámiť v práci informácie o svojom zdravotnom stave? „Volila by som otvorenosť – povedzte spolupracovníkom, ako sa veci majú, aký je predpokladaný vývoj ochorenia a jeho prognóza.
Okrem toho ich oboznámte, čo to pre ostatných v tíme bude znamenať, s akými zmenami pravdepodobne môžu rátať, dávajte predovšetkým dôraz na informácie o podobe spolupráce počas ochorenia,“ radí psychologička Čierňavová.
Ľudia sa najčastejšie obávajú, že keď sa zdôveria so svojou diagnózou, ostatní ich budú ľutovať a prepadne ich potom pocit menejcennosti a slabosti. Zároveň sa môžu hroziť pripomienok a otázok o ochorení. Mali by sme okolo nich „chodiť po špičkách“?
Čierňavová odporúča, že keď vycítime vhodnú chvíľu, mali by sme sa kolegu otvorene spýtať, čo potrebuje – či o tom chce hovoriť, akú záťaž zvláda a čo by mu mohlo pomôcť.
„Úplne najhoršie je vyhýbať sa tejto téme, pretože potom stále visí vo vzduchu a znepríjemňuje atmosféru. Najvhodnejšie je správať sa ku kolegovi rovnako ako predtým, ale dať mu najavo, že vieme o jeho probléme a ponúknuť mu, že môžeme o ňom hovoriť, keď bude chcieť.“
Výpoveď kvôli chorobe?
Odpovedá advokát Tomáš Pavlovič:
„Ak by ochorenie ovplyvňovalo pracovný výkon zamestnanca a on by porušil povinnosť informovať o tom, zamestnávateľ je oprávnený odstúpiť od pracovnej zmluvy, a to výlučne v prípade, ak zamestnanec síce uzavrel pracovnú zmluvu, ale ešte nenastúpil do práce.
Po nástupe do práce už zamestnávateľ nemôže v žiadnom prípade odstúpiť od pracovnej zmluvy. V uvedenom prípade prichádza do úvahy upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, prípadne náhrada škody, ktorá vznikla.
Zamestnávateľ je oprávnený dať pre nepriaznivý zdravotný stav zamestnancovi výpoveď len v prípade, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Zamestnanec sa môže brániť najmä tým, ak pred podaním výpovede nebol vydaný potrebný lekársky posudok, alebo ak je posudok nepravdivý. Neplatnosti výpovede sa môže domáhať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, nie odo dňa doručenia výpovede.“
Stali ste sa kolegom záchrancom?
Na to sme sa pýtali na webovej stránke zena.sme.sk. Balíček kozmetiky Dermacol posielame za príspevok do ankety Ivete Ondákovej, Strečno, Barbore Pacvonovej, Nová Dubnica a Monike Mikovej, Margecany.
Áno, pomohla som svojej kolegyni – učiteľke. Prišla do môjho kabinetu pre pomôcku pre žiakov. Vtom mi hovorí: „Je mi akosi zle, točí sa mi hlava.“ Hneď som jej dala stoličku, aby si sadla, rýchlo som nabrala vody do pohára a podala jej ho. Vzápätí som otvorila okno a tíšila ju slovami, aby zhlboka dýchala. Aj napriek tomu sme o pár minút volali sanitku. Kolegyňa potom maródovala dosť dlho a keď som ju stretla vonku, ďakovala, že som jej zachránila život. Lekári sa jej pýtali na prvú pomoc a vraj to bolo to najlepšie, čo som mohla v danej chvíli urobiť. Mám z toho dobrý pocit, aj keď je to už asi rok za nami.
Gabriela P.
Pred rokom dostal náš kolega epileptický záchvat. Hlasno zakričal a zrútil sa zo stoličky. Pribehli sme k nemu, zabezpečili, nech si nezahryzne do jazyka a zavolali záchranku. Svoje ochorenie nikomu neoznámil, čo je chyba. Kolegovia by mali vedieť o takýchto závažných problémoch. Ak už nie jeho najbližší, tak aspoň vedúci, aby sa vedelo, ako v danej situácii zareagovať.
Barbora P.
Našťastie mne osobne sa to nestalo, no jeden známy mi opisoval príhodu z práce. Išla v autobuse partia robotníkov na stavbu, keď sa jeden z nich začal sťažovať, že cíti ťažobu na srdci. Ostatní mu radili, aby išiel k lekárovi, no on odmietol. Rovnako nechcel, aby privolali záchranku. Ani nie o dve hodiny bol chlap mŕtvy, dostal pri práci infarkt. Určite by som preto chcel apelovať na všetkých ľudí, aby svoj zdravotný stav nezanedbávali a nepodceňovali náznaky možnej choroby či kolapsu organizmu.
Jozef J.
Áno, stalo sa mi to. Pracujem ako vedúca jednej kuchyne a zostať nad vecou som musela v jedno krásne letné ráno, keď si moja kolegyňa odrezala dobrý kúsok palca na nárezovom elektrickom stroji. Zrazu bolo všade kopec krvi a ona už ani nevnímala, kde je. V sekunde som musela zmobilizovať sama v sebe všetku silu, aby som potlačila paniku a dávala jej prvú pomoc. V prvom rade som sa snažila jej rýchlo stiahnuť ruku a stále na ňu rozprávať. Keď prišla rýchla pomoc, kolegyňu odviezli a palec zašili. Dnes som si istá, že keby som aj ja spanikárila, nerozprávala by som s ňou, odpadla by a mohlo to dopadnúť ešte horšie.
Iveta O.
Moja kolegyňa má problémy s vysokým krvným tlakom. Raz sa veľmi rozčúlila a nemohla sa poriadne nadýchnuť, skoro odpadla. Rýchlo som jej vzala z kabelky tabletky a dala jej ich s pohárom vody. Našťastie to dopadlo dobre.
Monika M.
