FOTO - Z knihy Ekologická výstavba (IKAR)
y odpudzujúce blesky. Dodnes sa zachovali ich výstižné mená, ako je napríklad strešnica, po česky nazývaná netresk, aj keď už si mnohí záhradníci ani neuvedomujú, odkiaľ sa tieto pomenovania vlastne vzali. Od deväťdesiatych rokov sa začali zelenými strechami zaoberať profesionálne firmy aj u nás.
Zeleň vhodná aj do miest
Najmä v mestách, kde zelené plochy rýchlo ubúdajú, hľadajú projektanti rôzne spôsoby, ako ich nahradiť. S tým súvisí úžitková funkcia zelene, ktorá čistí ovzdušie a produkuje kyslík. Často je jedinou možnosťou práve záhrada na streche, ktorá nekladie nároky na rozšírenie pozemku.
Stále častejšie sa objavujú budovy, ktorých strecha sa premenila na nápadnú záhradu. Opatrnejší sú so zavádzaním zelených striech majitelia rodinných domov, ktorí stále preferujú záhradku pod oknami. Mnohí však začínajú tejto novinke prichádzať na chuť. Zelená strecha má totiž množstvo praktických výhod.
Prednosti strešnej záhrady
Významnou výhodou je zmierňovanie teplotných výkyvov, ktoré nastávajú nielen počas ročných období, ale i medzi dňom a nocou. Živý pôdny kryt má vynikajúce tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti.
Okrem toho rastliny a podkladový substrát zabraňujú prieniku UV žiarenia, chránia povrch strechy pred účinkami vetra a ozónu, čím automaticky predlžujú životnosť hydroizolačnej vrstvy. Preto útechu prinesie zelená plocha aj vtedy, ak v blízkosti domu vedie rušná cesta.
Zelené strechy pôsobia i ako prevencia proti požiaru. Ak ich podložie tvorí substrát s minimálnou hrúbkou 3 cm, ktorý obsahuje menej ako 20 percent organických látok, považujú sa z požiarneho hľadiska za nehorľavé. Pritom musíme dodržať minimálne 50-centimetrový odstup vegetácie od okraja strechy, strešných otvorov a vystupujúcich častí vyšších ako 80 cm (napr. komínov). Tento priestor sa potom obyčajne vypĺňa okruhliakmi.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že strešné záhradky zadržia až 30 percent dažďových zrážok. To ocenia najmä obyvatelia dedín, kde majú slabšiu kanalizačnú sieť, alebo vôbec nemajú kanalizáciu.
Ktorú strechu možno zazeleniť?
Strešné záhrady možno robiť takmer na všetkých strechách. Tie, ktoré majú sklon strechy do 2 stupňov, potrebujú použiť vhodné materiály na hydroizolačnú vrstvu a zaistiť dobré odvedenie vody z plochy strechy.
Na vybudovanie záhradky je ideálna strecha so sklonom 2 až 20 stupňov. Pri strechách so sklonom 20 až 40 stupňov sa obvykle pod hydroizolačnú vrstvu vkladajú vhodné zábrany proti posuvu (napr. zaoblené trámiky), alebo sa do substrátu vkladajú špeciálne rohože či mreže. Strecha so sklonom nad 40 stupňov nie je pre záhradku príliš vhodná, ale súčasné moderné technológie si dokážu poradiť i s touto možnosťou. Je však nutné vykonať špeciálne opatrenia, ktoré cenu zelenej strechy navýšia.
Typy zelených striech
Súčasné technológie nám dávajú možnosť výberu z troch základných typov strešných záhrad:
Biotypné pokrytie má najbližšie k voľnej prírode. Ide o záhradku, ktorá je po výsadbe správne zvolených rastlín ponechaná sama na seba a my sa o ňu prakticky nemusíme starať. Skladá sa väčšinou z rozchodníkov a skalníc, ktorých prírodným domovom sú skalné steny.
Extenzívny kryt vyžaduje minimálnu údržbu. Treba ho občas prihnojiť a dopĺňať substrát. Na zavlažovanie stačí zrážková voda, vlaha sa uchová v hydroakumulačnej vrstve. Jej výhodou je relatívne malá vrstva hliny, ktorá dosahuje hrúbku 5 až 18 cm, a preto príliš nezaťažuje nosnú konštrukciu.
Najjednoduchším variantom je vysadenie rozchodníka v kombinácii s nenáročnými trvalkami, ako je napríklad pažítka, kde vystačíme s vrstvou substrátu 5 až 8 cm. O niečo hrubšiu vrstvu substrátu v priemere 12 až 15 cm už vyžaduje ďalšia osvedčená kombinácia vresu, malej borievky a trvaliek, ako je cesnak, zvonček, klinček a materina dúška. Ďalším vhodným variantom je kombinácia divokej trávy zastúpenej napríklad kostravou, lipnicou, ostricou a kavyľom v kombinácii s klinčekom, materinou dúškou, papraďami či jastrabníkom.
Intenzívny typ predstavuje najnáročnejšiu formu. Tu môžeme hovoriť o skutočnej záhrade na streche. Vyžaduje pravidelnú údržbu a vlastný závlahový systém. Výška substrátu sa v tomto prípade pohybuje okolo 30 cm a môžeme v ňom pestovať už aj veľmi náročné rastliny, kríky alebo malé stromčeky.
Tento variant tiež kladie zvýšené nároky na nosnú konštrukciu. Ak nám však pre ňu poskytne rodinný dom potrebnú základňu, môžeme tu plne rozvinúť svoje záhradkárske umenie či využívať tento priestor na rekreáciu. Aj izolačné vlastnosti sú najvýraznejšie.
Dôležité konštrukčné vrstvy
Aby naša strešná záhradka presne plnila funkciu, ktorú od nej očakávame, musí byť zložená z niekoľkých nezastupiteľných vrstiev. Začína sa hydroizolačnou vrstvou, ktorá musí byť odolná proti prerastaniu korienkov. Na nej spočíva ochranná vrstva z geotextílie, ktorú zakryje drenážna vrstva odvádzajúca zo strechy prebytočnú vodu.
Po nej nasleduje hydroakumulačná vrstva, ktorá zasa naopak zadržuje potrebnú vodu a zabraňuje tak vysychaniu rastlín v obdobiach medzi zalievaním či dažďami. Separačná vrstva zabraňuje zmiešaniu vegetačnej vrstvy s vrstvou hydroakumulačnou.
Nakoniec všetko prekryje vegetačná vrstva vhodná pre úspešný rast rastlín. Obvykle sa skladá z rašeliny, guľôčok polystyrénu, záhradníckej zeminy, ílu alebo spraše, borovicovej kôry, prípadne drvených pórovitých kamienkov alebo tehál. (šum, ľš)
