Je to stará kultúrna rastlina antických národov žijúcich okolo Stredozemného mora. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Ázie a Ameriky. Až do 17. storočia bol bôb dôležitou súčasťou výživy obyvateľstva strednej Európy. Po objavení Ameriky sa rozšírili lahodnejšie plodiny, fazuľa, kukurica, zemiaky, a úloha bôbu ustúpila do pozadia. V niektorých krajinách sa zachovalo jeho pestovanie, ale dnes hrá viac úlohu ako krmivárska surovina.
Bôb je statná jednoročná rastlina, málo sa vetví, vytvára štíhly „kríček“ s bielofialovými voňavými kvetmi, z ktorých vyrastú valcovité struky, dlhé až 30 cm a široké 3 cm. Obsahujú veľké semená, ktoré sa konzumujú najčastejšie v mliečnej zrelosti, vylúpané zo strukov alebo mladé celé struky ako fazuľka. Na koreňoch bôbu sa takmer vždy, ak pôda nie je prehnojená dusíkom, objavia hľuzky s baktériami, viažucimi vzdušný dusík. Tým vlastne bôb pôdu obohacuje dusíkom a je dobrou predplodinou pre iné kultúrne rastliny.
Semená záhradného bôbu sú zo všetkých zeleninových semien najväčšie. Kedysi sa v zime opekali na sporákoch a deti ich s obľubou jedli ako oriešky.
Napriek svojmu subtropickému pôvodu je bôb záhradný pomerne odolný proti chladu, vysieva sa skoro na jar, lebo semená klíčia už pri teplote asi 4Co. V krajoch, kde ho pestujú, zberajú zelenú, na vitamíny a minerály bohatú zeleninu v mliečnej zrelosti ešte skôr, ako sa zberá prvý hrášok. V oblasti Malých Karpát sú nepríjemným škodcom mšice, ktoré s obľubou vysávajú mladý vrchol rastliny, rýchlo sa rozmnožia a nakoniec rastlinu zničia. Bez použitia insekticídov sa prakticky dopestovať bôby nepodarí, takže ich obľuba upadá.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
Stará pokazená váha - decimálka poslúži aj inak. Zavesená na strome sa stane kŕmidlom pre operených obyvateľov záhrady. Treba len pripevniť na okraje dosky vyčnievajúce lišty, aby vietor neodvial nachystané dobroty. Pomaly začína byť čas, aby sme užitočnému vtáctvu uľahčili prežitie zimy, kŕmidlu sa určite potešia. (ľš)
