Prospieva zdraviu piť „na zdravie“?

Väčšina Slovákov ešte stále neuznáva, že závislosť – a môže byť hocijaká – je duševná porucha, ktorú treba a dá sa liečiť. To je vysvetlenie, prečo závislosť od alkoholu nepovažujú za ochorenie, a prečo k nej ako k ochoreniu nepristupujú.

Zmeniť postoj voči duševnému zdraviu, alebo „zrovnoprávnenie“ fyzického a duševného zdravia je najväčšia výzva najbližších rokov. Štatistické údaje o konzumácii alkoholu naznačujú, ako keby sme boli na úplnom začiatku dlhej a ťažkej cesty, veď pijeme na oslavách, pijeme, keď máme radosť alebo sme smutní, a pijeme „len tak“, ale vždy „na zdravie“.

Muži 40, ženy 20

Pravidelná konzumácia alkoholu, hoci aj malom množstve, predstavuje veľké zdravotné riziko. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) riziková konzumácia znamená u žien viac ako 20 g (25 ml) čistého alkoholu denne a u mužov 40 g (50 ml).

Keďže približne každý piaty muž a každá desiata žena konzumuje viac ako 60 g alkoholu, denne to ich zaradí do kategórií s vysokým a veľmi vysokým rizikom akútnych aj chronických zdravotných problémov spôsobených konzumáciou alkoholu. Rizikové správanie v súvislosti s konzumáciou potvrdili aj výsledky aktuálneho reprezentatívneho prieskumu realizovaného na Slovensku.

„Nelichotivá je aj skutočnosť, že nedokážeme objektívne posúdiť svoju konzumáciu alkoholu. Klameme sami seba, že väčšinou sú to tí druhí, ktorí pijú viac ako my. Nájdu sa aj takí, ktorí považujú pár pohárikov alkoholu za zdraviu prospešných, a to aj napriek množstvu známych poznatkov o škodlivosti alkoholu. Táto naša nevedomosť môže viesť k prehlbovaniu nášho rizikového správania,“ dodáva doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

200 porúch zdravia

Faktom je, že alkohol sa podieľa na vzniku približne 200 rôznych porúch zdravia. Čím viac alkoholu za deň, tým väčšie riziko ochorenia, ale sú zdravotné poruchy, pre ktoré aj malé množstvo alkoholu je rizikové. Aby sme boli objektívni, treba dodať, že existuje niekoľko ochorení – síce len veľmi ojedinele, pre ktoré je pitie alkoholu v malých množstvách prospešné.

Každé siedme úmrtie u mužov a každé trináste úmrtie u žien v produktívnom veku spôsobuje alkohol. Na adresu tých, ktorí sa radi odvolávajú na priaznivé účinky alkoholu, poznamenávame, že na jeden alkoholom „zachránený“ ľudský život pripadá približne desať alkoholom podmienených úmrtí.

„Známe riziká vyplývajúce z nadmerného pitia alkoholu sú nebezpečné o to viac, že alkohol je návyková látka. Súčasné výskumy na celom svete poukazujú na to, že nejestvuje hranica bezpečného pitia alkoholu, t. j. univerzálna hranica, pri ktorej je pitie alkoholu bez akéhokoľvek rizika ním spôsobených škôd,“ hovorí psychiater MUDr. Michal Turček, PhD. z Psychiatrickej kliniky LFUK a UNB.

Bez pomoci sa nedá

Predčasná strata ľudských životov má aj významný ekonomický rozmer. Štáty Európskej únie vynakladajú na odstraňovanie škôd priemerne okolo 1,3 % HDP. V roku 2010 predstavoval odhad finančnej záťaže alkoholu v celej EÚ až 156 miliárd eur, čo je priemerne 310 eur na každého obyvateľa EÚ.

Keďže alkohol je návyková látka, jeho nadmerné pitie tvorí významný medzník v rozvoji závislosti. Ak je už človek závislý, teda pije pravidelne a nadmerné množstvo alkoholu, bez pomoci už nemôže prestať. Nečudo teda, že škody spôsobené alkoholom u závislých jedincov sú významne väčšie ako u ľudí, ktorí majú nad svojím pitím kontrolu a konzumujú alkohol umiernene.

Varovné príznaky:

výskyt tzv. prepitých dní, t. j. dní, keď denný príjem alkoholu prekročí 40 g u mužov a 20 g u žien,
pitie alkoholu osamote,
pitie alkoholu už v ranných a dopoludňajších hodinách,
prechod na konzum destilátov z predchádzajúceho pitia iných druhov alkoholu,
zistená porucha funkcie pečene,
neurologické ťažkosti (porucha stability, trasľavosť),
tráviace ťažkosti (nevoľnosť, hnačka,)
celkové telesné príznaky (nezdravé sfarbenie kože, telesná slabosť, zvýšená unaviteľnosť),
znížený pracovný výkon alebo absencia v práci v dôsledku konzumácie alkoholu,
psychické ťažkosti (nervozita bez zjavnej príčiny, výkyvy nálady, konfliktné správanie).