Záhrady pri rodinných domoch v Plaveckom Štvrtku, jedna vedľa druhej. Nezdajú sa vám ničím zvláštne, až kým nenatrafíte na tú jednu. Známa je predovšetkým v komunite rezbárov, kamenárov a keramikárov. Záhradná galéria, ktorú založil rezbár Alojz Machaj, ponúka domov stovkám drevených plastík a sôch.
Na Záhorí robí kultúru Oravák
„Vravia tu o mne, že som Oravák, čo im prišiel na Záhorie robiť kultúru,“ smeje sa Alojz Machaj.
Do Bratislavy prišiel pred mnohými rokmi ako študent strojárskej priemyslovky. Vtedy ešte pozemok v blízkom Plaveckom Štvrtku patril jeho otcovi, ktorý mu kládol na srdce, aby tu po ňom niečo ostalo. Mohol si na desiatich ároch pestovať zemiaky a v rodine by bol pokoj. No tadiaľ cesta neviedla. Vzťah k rezbárskemu umeniu mal odvtedy, čo ako dieťa dostával od otca kopu motivácie a denne si v lese stružlikal drievka. Takže los padol na záhradnú galériu, ktorú si napokon pred piatimi rokmi založil.
Hlavné menu – Posledná večera
„Práve nedávno sme mali veľkú vernisáž. Zišla sa tu pekná kopa ľudí. Hlavným menu bola Posledná večera. V životnej veľkosti. Ešte v lete sa skupinka rezbárov zo Slovenska spontánne pustila do práce.“
Priviezť do záhrady štyri vyvalené duby z Bielych Karpát s priemermi vyše metra vôbec nebolo jednoduché, no netrvalo dlho a dvanásti apoštoli s trinástym Ježišom boli na svete. Rezbári si predtým podrobne preštudovali dielo majstra Pavla z Levoče a dohodli sa na koncepte. Všetci odborníci sa vraj vyjadrili, že gýč to určite nie je. Posledná večera je monument, ktorý jednoznačne patrí do exteriéru. Ešte tento rok bude umiestnený na nádvorí bratislavskej radnice.
Živé drevo sa zle predáva
Pán Machaj organizuje niekoľko rezbárskych podujatí aj mimo Slovenska. Priamo v jeho záhrade sú to pravidelné jarné a zimné rezbárske sympóziá. Okrem toho rozbieha aj kurzy pre deti a dospelých priamo doma. Podkrovný ateliér má už horúce prípravy za sebou a čaká najmä na mladých. V pláne sú však týždenné kurzy pre všetky vekové kategórie a pracovať sa bude nielen s drevom, ale aj kameňom a hlinou. Kým sa všetko vybaví, je ateliér zmrazený, ale všetci dúfajú, že na Záhorí je šanca na to, aby to fungovalo. „Nikde inde na Slovensku by to nebolo možné, ľudia nemajú peniaze a výrobky predávajú rezbári často hlboko pod cenu,“ vraví Alojz Machaj. Peniaze tu vraj ležia na zemi, len ich treba zdvihnúť. No ani to nie je jednoduché.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO – ĽUBOŠ PILC
