KRESBA – FERO GULDAN
O dovolenkách sa toho už popísalo! Veď čo iné okrem dovoleniek, jedla, pitia, auta a bývania človeka zaujíma? Predstavte si, že kolegyni, ktorú ste dva mesiace nevideli, poviete: „Práve som sa vrátil od Marmarského mora!“ alebo: „Tohto roku som bol na Costa Brava! A odteraz každý rok len tam!“ Musí sa, kamarátka, začervenať.
Ja so svojimi výletmi nie som pre svoje okolie veľmi atraktívny zjav: Bol som zase na chalupe! Nie svojej. Kde by som ju vzal? Keď sa rozdávali za pár korún a benzín stál dve päťdesiat, bol som ešte v ranej puberte. Požičal mi ju, ako už niekoľkokrát predtým, kamarát. Zase som sa ocitol v dedinke Ilija pri Banskej Štiavnici. Nebol som tam možno tri roky, ale nič sa nezmenilo, stále krásne hory, perfektný vzduch a ticho.
Po niekoľkých peších túrach sme sa rozhodli ísť do miestnej krčmy U Luptáka na pivo. Zíral som. Predtým, akási zbúchaná búda postavená medzi sliepkami a garážou, teraz útulný zrub s farebným televízorom a vonku lavice s obrovským krbom. Mladá, pekná čašníčka Martinka lietala medzi pultom a lavicami tak rýchlo, až som si pomyslel, že sa bojí, aby jej neušiel autobus. Pán vedúci Marián chodil medzi štamgastov a nás „votrelcov“ a pýtal sa všetkých, či už majú objednané. Napadlo mi, či pán Lupták nemá náhodou francúzsky prízvuk, keď je to tak, ako je. Nemal. Dieťa, ktoré sedelo povedľa krbu, sa pýtalo, či už musia ísť domov, lebo by sa chcelo ešte dívať do ohníka. Pani od vedľajšieho stola, zrejme spolumajiteľka, len vtipne poznamenala: „Ešte zopárkrát to povedz a ujo Lupták tu postaví penzión, aby si sa mohol dívať do ohníka až do rána!“
Išiel som si odskočiť. Toalety, ktoré boli predtým veľmi prírodno drevené, tvorila prístavba s bielymi kachličkami, s hygienickou, pomerne príjemnou vôňou a na dvoch dverách napísané: „Ženy-Woman,“ „Muži-Man“. Ako v Amerike!
Keď si vedúci všimol moje udivené pohľady, nevtieravo sa mi prihovoril. Doniesol mi ukázať aj kroniku, kde mal fotografie, ako sa jeho podnik menil od obyčajnej záhradnej búdy po príjemný útulný priestor.
Prepáčte, som taký osobný a tvárim sa, že ma na svete okrem krčmy nič iného nezaujíma. Zaujíma ma všetko, za čím cítim kus, prepytujem, podnikateľskej cti, odvahy a kultúry.
Ešte zdôrazňujem, že si „moja redakcia“ všetky výlohy v pohostinstve hradila sama a pri hodnotení nebola ovplyvnená žiadnymi, ani osobnými sympatiami. Pardón, jeden Fero mi raz zaplatil. Potom aj ja jemu. Šak sme na dedine!
Autor: LACO KERATA
