„Až teraz začíname chápať potenciálne zdravotné účinky tých niekoľko sto zložiek v káve,“ hovorí profesor Peter Martin, riaditeľ Inštitútu pre výskum kávy na americkej Vanderbiltovej univerzite.
Podľa Martina môže káva vďaka svojmu chemickému zloženiu úspešne potláčať sklony k samovražde, cirhózu pečene, niektoré typy rakoviny, bronchiálnu astmu, srdcové choroby a Parkinsonovu chorobu. „U jedincov, ktorí nepijú kávu, je výskyt týchto chorôb v priemere vyšší než u tých, ktorí ju konzumujú umiernene,“ vysvetľuje vedec, pričom za mierne množstvo považuje dve až štyri šálky tohto nápoja denne.
Väčšina výskumov týkajúcich sa kávy sa v posledných 20 rokoch sústredila najmä na kofeín, hlavnú zložku kávy. Kofeín stimuluje centrálny nervový systém a už dlho sa používa v liekoch na tlmenie bolesti, kontrolu chuti, zvyšovania bdelosti, liečenia nádchy, astmy a zadržiavania vody v tele.
Na druhej strane si organizmus môže na kofeín ľahko zvyknúť, rovnako ako na narušený spánkový rytmus, ovplyvňovanie nálady a zvýšený tlak.
Predbežné výsledky najnovšej štúdie ukazujú, že káva je bohatým zdrojom antioxidantov, ktoré znižujú pôsobenie škodlivých látok na ľudské telo a môžu tak pomáhať v boji proti chorobám.
„Vyhliadky na to, že káva by mohla znižovať riziko úmrtnosti pri srdcových chorobách, je významnou a zaujímavou stopou pre ďalšie bádanie,“ súdi Martin.
Kávový klystír odstraňuje z pečene toxíny a pomáha uľaviť od bolesti pacientom chorým na rakovinu v prípadoch, keď ostatné lieky zlyhávajú. Nemecký lekár Max Gerson zaviedol klinické používanie kávových klystírov v Európe ako súčasť liečby rakoviny v roku 1930. Neskôr sa odsťahoval do Spojených štátov, kde túto terapiu využívajú dodnes jeho nasledovníci pri liečbe rakoviny, srdcových chorôb, zlyhania obličiek, cukrovky a pri odstraňovaní škodlivých látok.
