Tohoročná jar dáva riadne zabrať alergikom, príliš vysoké koncentrácie peľových alergénov v ovzduší u mnohých spôsobili závažné zhoršenie zdravotného stavu, alergologické ambulancie praskajú vo švíkoch. Potvrdzuje to aj imunoalergológ Boris Hruškovič.
„Všetko kvitne naraz a rýchlo, čo sa výrazne odrazilo na zdravotnom stave alergikov. Pacientom sa začína akútne zhoršovať stav, najmä tým, ktorí trpia astmou,“ hovorí lekár. Aj imunoalergologička Iveta Salátová Kozlovská hovorí, že príliš dlhá zima mala za následok veľmi prudký a veľmi rýchly nástup kvitnutia všetkých stromov, čo sa negatívne odrazilo na zdravotnom stave alergikov.
Prírodu neoklameme
Všetko sa udialo príliš rýchlo, takže možno nadobudnúť pocit, akoby sme jar preskočili a vhupli rovno do leta. Lekárka však hovorí, že prírodu neoklameme a žiadne ročné obdobie nepreskočíme. Za aktuálne veľmi agresívnu sezónu je zodpovedné aj veľmi teplé počasie a dlhšie obdobie bez dažďa, čo zvyšuje koncentrácie peľu v ovzduší.
„Nepovedala by som, že sme jar preskočili. Potvrdia to všetci moji pacienti, jar prišla a v plnej sile a paráde útočí na našich pacientov, takže obdobie kvitnutia stromov sme určite nepreskočili. Po skončení kvitnutia stromov sa začne pomaly rozbiehať sezóna kvitnutia tráv a my očakávame opäť nový nápor pacientov,“ hovorí lekárka.
Aké pele sa kedy uvoľňujú
začiatok jari – najmä pele drevín,
druhá polovica jari a prvá polovica leta – pele tráv a obilnín.
vrchol leta a začiatok jesene – pele burín a bylín.
Ak sa chcete riadiť všeobecným peľovým kalendárom, berte ho len ako orientačnú pomôcku, aj vzhľadom na osobitosti aktuálneho vývoja počasia. V rôznych oblastiach môžu tie isté rastliny kvitnúť aj v rôznom období. Aktuálnu peľovú situáciu je možné sledovať podľa peľových správ.
Príznaky peľovej alergie
kýchanie, sekrécia z nosa svrbenie, plný a upchatý nos, suchý, dráždivý kašeľ, sťažené dýchanie, svrbenie, slzenie a pálenie očí, opuchnuté očné viečka, svrbivé vyrážky na koži, pocit svrbenia napríklad na podnebí v ústnej dutine, môžu sa objaviť aj bolesti hlavy či podráždenosť.
Kedy ísť k lekárovi
Mnohí sa radšej spoliehajú na samoliečbu, k lekárovi sa vyberú, až keď ide do tuhého. Pri akých príznakoch signalizujúcich alergiu by sme však mali spozornieť a ísť na vyšetrenie k imunoalergológovi?
Podľa lekárky trpí alergickou rinokonjuktivitídou – teda alergickou nádchou veľký počet pacientov. Hovorí sa o 20 % populácie i viac. Každým rokom počty pacientov rastú.
„Keďže hovoríme o alergickej nádche, ktorej hlavnými príznakmi sú svrbenie, kýchanie, sekrécia z nosa a upchanie nosa, mali by spozornieť hlavne pacienti, ktorí majú takéto príznaky v tomto období. Takmer vždy je toto ochorenie doprevádzané aj očnými príznakmi so svrbením, slzením, začervenaním a opuchom očí. Ochorenie nezvykne byť sprevádzané zvýšenou teplotou,“ hovorí imunoalergologička.
Pobyt v prírode to môže zhoršiť
Intenzívnejšie príznaky a zhoršenie stavu pozorujú pacienti po návrate z prechádzky v prírode. Po takejto vychádzke môže mať človek aj suchý kašeľ a pocit sťaženého dýchania.
„Pri veľmi intenzívnych príznakoch dokonca nemôže zaspať, alebo sa nadránom zobudí. Takto asi vyzerajú v dnešnej dobe všetci naši pacienti.V tomto roku sme zaznamenali mimoriadne vysoký počet pacientov s intenzívnymi príznakmi a naše ambulancie sú plné akútnych pacientov,“ dodáva lekárka.
Čo vás čaká pri alergologickom vyšetrení:
lekár odoberie rodinnú a osobnú anamnézu pacienta,
fyzikálne vyšetrenie – je bežné vyšetrenie pacienta v ambulancii, napr. vyšetrenie ústnej dutiny, dýchanie a pod.,
kožné testy,
laboratórne vyšetrenie alebo zo vzorky krvi,
funkčné vyšetrenie pľúc (spirometria alebo inflamometria).
Stačí užívať voľnopredajné lieky?
Antihistaminiká, ktoré si môžete kúpiť bez receptu v lekárni nie sú najšťastnejšou formou liečby alergie. Podľa lekárov sú vhodné ako krátkodobé núdzové riešenie – napríklad počas dovolenky alebo na služobnej ceste, keď nemáte možnosť ísť k svojmu alergológovi.
Dlhodobé používanie voľnopredajných prípravkov môže v konečnom dôsledku zhoršiť prejavy ochorenia, ktoré sa potom môže rozvinúť napríklad do astmy. Pri alergii ide o zápalovú reakciu organizmu, ktorá môže spôsobiť napríklad aj trvalé zmeny tkanív. Liečba alergie preto rozhodne patrí do rúk odborníka – alergológa, vhodnou liečbou môžete predísť aj prípadným komplikáciám.
Podľa lekárov je možné alergiu v mnohých prípadoch dlhodobo stabilizovať, treba však prísť k lekárovi hneď, ako sa objavia prvé príznaky. Základom liečby alergie je vyhýbať sa alergénom a dodržiavať užívanie liekov, ktoré predpísal lekár.
Nechcem lieky, čo ďalej?
Mnohí sa užívaniu liekov bránia, často sú príčinou obavy z vedľajších účinkov, napríklad nadmernej spavosti, ktorú si s antihistaminikami zvykneme spájať. Lekárka však objasňuje, že dnešné lieky na liečbu alergických ochorení majú minimálne vedľajšie účinky, sú dobre tolerované, majú minimálne liekové interakcie. Ich výhodou je dávkovanie raz za 24 hodín.
Zlatým štandardom sezónnej liečby ostávajú podľa odborníčky antihistaminiká tretej generácie a lokálne nosové kortikoidy či očné kvapky s obsahom antihistaminika alebo kortikoidu.
„Ak je ochorenie sprevádzané kašľom a sťaženým dýchaním s podozrením na prechod do prieduškovej astmy, musíme siahať po inhalačnej liečbe. U viacerých pacientov sme v tomto roku museli siahnuť aj po celkových kortikoidoch. Napriek malým nežiaducim účinkom, samozrejme, vždy hovoríme o liekoch, preto je nezodpovedné, aby si liečbu riadil pacient sám, bez porady s lekárom,“ zdôrazňuje lekárka. Cieľom liečby je dosiahnuť ústup príznakov ochorenia, a tým zlepšenie kvality života pacienta s alergickým ochorením.
Kam vedie neliečená alergia
Mnohí liečbu liekmi odkladajú, prípadne úplne odmietajú, niekedy hľadajú alternatívne metódy liečby. Čo sa stane, ak si alergiu nebudete liečiť?
Imunoalergológ Boris Hruškovič hovorí, že ak sa v noci budíte, pretože nemôžete dýchať a píska vám na prieduškách, tak to homeopatiou alebo akupunktúrou nevyriešite. Lekár pripúšťa, že možno sú aj alternatívne spôsoby liečby, napríklad v tradičnej čínskej medicíne, avšak u nás takého špecialitu nemáme. Sú pacienti, ktorí liečbu liekmi odmietajú, pritom však nie sú schopní zmeniť spôsob života, aký vedú a ani sa nepýtajú, ako by mohli alergii predchádzať alebo ju zmierňovať.
„Ľudia nemajú čas na zdravie a keď potom prídu problémy, tak nechcú užívať lieky. Ale tak sa to nedá. Ak chcete zvládnuť nejaké ochorenie prirodzenejším spôsobom, musíte aj pochopiť, o čo ide, pochopiť príčiny, ako ochorenie vzniká, poznať aj prvé príznaky, poznať svoje telo. A to sa nedá pri počítači, z kancelárie,“ hovorí lekár. „A ak aj aktívne športujete, nie je to automaticky záruka, že nebudete trpieť alergiou. Dnes chcú ľudia veľmi rýchly recept za minútu a bez klasických liekov, ale to je science fiction.“
Aké komplikácie môžu nastať
Podľa imunoalergologičky neliečené alergické ochorenie vedie každý rok k jeho intenzívnejšiemu priebehu, obdobie príznakov sa z pôvodných pár dní predĺži na niekoľko mesiacov. Najmenej želaným koncom je prechod do prieduškovej astmy.
Ďalšími možnými komplikáciami je aj to, že sa rozšíri spektrum alergénov, ktoré vám budú spôsobovať zdravotné ťažkosti, zvýrazní sa hyperreaktivita priedušiek, vaše dýchacie cesty môžu príliš citlivo reagovať nielen na alergény, ale aj na také faktory, ako sú teplotné zmeny alebo námaha a pod.
A neliečené alergie môžu viesť aj k nezvratným zmenám v tkanivách príslušných orgánov. Nečakajte, že vaša alergia sama zmizne. "Alergická nádcha a priedušková astma sú doživotné ochorenia, ktoré však správnou liečbou vieme stabilizovať a navrátiť pacientovi kvalitu života porovnateľnú so zdravými ľuďmi," hovorí lekárka.
Najčastejšie chyby
Podľa lekárky je najčastejšou chybou pacienta nedôslednosť v liečbe, prerušovanie liečby, nedôvera v liek, nepovolené znižovanie dávok liekov a oneskorený začiatok liečby v sezóne. „Veľa pacientov sa neskoro spamätá, že opäť máme jar. Že sa im opäť vráti v tom istom termíne ako po minulé roky ich ochorenie a narýchlo zháňajú termíny k alergológovi, či lieky, ktoré im pomôžu prekonať ich kritické obdobie,“ hovorí imunoalergologička Iveta Salátová Kozlovská.
Ako chodiť do prírody a športovať s alergiou
Ak trpíte alergiou, neznamená to, že sa musíte úplne vzdať pobytu v prírode a nebodaj zanevrieť na šport. V čase, keď kvitne veľa rastlín, ktorých pele spôsobujú alergiu, dodržiavajte určité zásady:
vonku sa pohybujte skoro ráno alebo neskoro večer, vtedy je najmenšia koncentrácia peľu v ovzduší,
vyhýbajte sa pobytu na lúkach, ak máte možnosť, choďte sa poprechádzať alebo si zabehať do hlbokého lesa, kde je málo alergénov,
takisto za dažďa alebo po daždi je pre vás vhodný čas, vybrať sa von - vtedy je takisto v ovzduší málo alergénov,
nezabudnite včas začať s preventívnou liečbou,
po návrate zvonka sa prezlečte, osprchujte sa a umyte si aj vlasy, aby ste zlikvidovali čo najväčšie množstvo alergénov,
vyhýbajte sa fajčeniu.
Najčastejšie látky a faktory, ktoré vyvolávajú, zhoršujú alebo opätovne spúšťajú alergiu:Alergény inhalačné: pele, epitélie a srsť zvierat, výlučky roztočov, plesne, Alergény prijaté ústami: konzervačné látky, lieky, potravinové alergény, Alergény - jed hmyzu (osa včela), Kontaktné alergény – chemikálie, kozmetika, kovy (chróm, nikel), Spúšťače zhoršenia alergie – cigaretový dym, chlad, vône.
Budeme všetci alergickí?
Odborníci varujú, že je otázkou relatívne krátkeho času, keď väčšina z nás budú alergici.
Hovorí sa, že v najbližšej dobe bude mať až 50% populácie predispozíciu k alergii alebo už alergické ochorenie. Prispieva k tomu nielen zhoršujúca sa kvalita životného prostredia, ale aj životný štýl, ktorý vedieme. Rizikových faktorov je veľa, nie všetky môžeme ovplyvniť.
Nie každý môže bývať v optimálnych horských podmienkach, vyhýbať sa nadmernému stresu je nesmierne ťažké, nie každý môže žiť na farme, kde sú kravy. Boris Hruškovič napríklad spomína tzv. farmárske štúdie. Vedci prišli na to, že kľúčovým obdobím, ktoré má vplyv na rozvoj imunity, je tretí trimester tehotenstva a prvý rok života dieťaťa.
„Ak sa dieťa stretne s baktériami, ktoré sú napríklad v kravských výlučkoch, tak tieto baktérie prirodzene stimulujú jeho imunitný systém. Zistilo sa, že deti, ktoré takto vyrastajú, majú o 50 percent nižšie riziko vzniku a rozvoja alergie. Od toho sa potom odvíjajú ďalšie štúdie,“ hovorí imunoalergológ. Samozrejme, nie každý môže takto predchádzať alergiám. Dodáva, že ako o dobrej prevencii sa hovorí aj o konzumácii nepasterizovaného mlieka, avšak až čas ukáže, či to platí alebo nie.
Problém je podľa lekára v tom, že sme sa veľmi výrazne vzdialili od bežného – prirodzeného spôsobu života, akým ľudia žili pred sto a viac rokmi, a to je aj dôvod, prečo máme viac alergií. „Ľudia sa aj snažia žiť alternatívne, ale musíte sa dosť výrazne odpojiť od stresujúceho spôsobu života a to je veľmi ťažké.“
Čo ešte môže podporovať vznik alergie:
Obezita – ak je dieťa obézne, zvyšuje sa u neho aj riziko astmy v dospelosti,
Antibiotiká – ak dieťa najmä počas prvých šiestich rokov užíva priveľa antibiotík, zvyšuje sa riziko vzniku alergie. Antibiotiká totiž likvidujú aj prospešné črevné baktérie, čím sa narúša rovnováha črevnej mikroflóry, a to má neblahý dopad aj na imunitu.
Pôrod cisárskym rezom – na rozdiel od sekcie, pri prirodzenom pôrode dieťa prechádza pôrodnými cestami, a tak sa dýchacie a zažívacie cesty novorodenca osídľujú „protektívnymi“ baktériami, čo prospieva imunitnému systému.
